Aj keď si na svoj dôchodok sporí v druhom pilieri približne 1,6 milióna ľudí, väčšina z nich si tam necháva posielať len povinné odvody. Dobrovoľné príspevky platí len minimum sporiteľov. Predstavuje to pritom jednu z najlacnejších možností zhodnocovania peňazí.
Pri dlhodobom investovaní môže rozdiel v zaplatených poplatkoch predstavovať tisíce eur. Správcovia podielových fondov ako aj fondov v druhom pilieri si účtujú niekoľko druhov poplatkov.
Rozhodujúce sú poplatky
Z každého príspevku, ktorý sem klient pošle, zvyčajne strhnú vstupný poplatok, ktorý sa v druhom pilieri nazýva poplatok za správu fondu. Najpredávanejšie podielové fondy klientom účtujú vstupný poplatok vo výške 1,5 až dve percentá. V druhom pilieri tento poplatok dosahuje jedno percento. Z každej stovky, ktorú si sporiteľ dobrovoľne pošle na dôchodkový účet, si tak dôchodková spoločnosť ponechá jedno euro. Ak by si niekto počas 40 rokov sem posielal sto eur mesačne, zaplatil by na tomto poplatku celkovo 480 eur. V prípade, že by si podielový fond pýtal dvojpercentný poplatok, investor by na ňom zaplatil 960 eur.
Oveľa dôležitejší je správcovský poplatok. Práve pri ňom dôchodkové spoločnosti získavajú výrazné plusové body. Vo forme správcovského poplatku si účtujú 0,3 percenta majetku vo fonde. V podielových fondoch býva tento poplatok jeden až dve percentá.
Dôležité je si uvedomiť, že správcovský poplatok sa počíta z celej hodnoty majetku vo fonde. Čím viac tu má niekto peňazí, tým vyšší poplatok zaplatí. Ak by niekto investoval sto eur mesačne, po desiatich rokoch bude mať pri 5-percentnom ročnom výnose nasporených 15 500 eur. Ak by mal tieto peniaze v druhom pilieri, zaplatil by za rok na správcovskom poplatku 46,50 eura. V prípade, že by investoval do druhého piliera s poplatkom 1,5 percenta, v desiatom roku by zaplatil poplatok 232,50 eura.
Po tridsiatich rokoch by v druhom pilieri platil ročne 245,61 eura. V prípade podielového fondu by to bolo 1 228 eur.
Dôchodkové správcovské spoločnosti si okrem toho účtujú aj poplatok za zhodnotenie majetku vo výške desiatich percent z dosiahnutého zhodnotenia. Podobný poplatok si môžu účtovať aj niektoré podielové fondy. Tu platí, že čím vyššie zhodnotenie fond dosiahne, tým viac investor zaplatí na poplatkoch. Lenže na druhej strane je správcovská spoločnosť viac motivovaná k tomu, aby sa snažila lepšie zhodnocovať majetok vo fonde.
Za dobrovoľné príspevky si netreba kupovať dôchodok
Odborník na investovanie, Pavel Škriniar z Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave vraví, že „dobrovoľné príspevky do druhého piliera sú vynikajúci nástroj na dlhodobé sporenie na dôchodok.“ Okrem toho, že ide o nízkonákladový produkt, umožňuje bez poplatkov meniť aj nastavenie či správcu. „Stále je v hre aj možnosť, že sa zopakuje daňové zvýhodnenie tohto spôsobu pravidelného investovania,” hovorí Škriniar.
Mnohí ľudia sa však obávajú posielať príspevky do druhého piliera, pretože na rozdiel od klasických podielových fondov je výrazne ťažšie dostať sa ku svojim úsporám. Sporiteľ ich totiž dostane až po dosiahnutí dôchodkového veku. „Práve fakt, že sa peniaze z druhého piliera nedajú vybrať skôr ako pri odchode na dôchodok, je zdôraznený pojmom „dôchodkové“. To znamená, že ak má človek vytvorenú bezpečnú výšku finančného vankúša, môže pri nasmerovaní ďalších príspevkov uvažovať aj o tejto forme sporenia na dôchodok,“ vysvetľuje Škriniar.
Kto si chce posielať dobrovoľné príspevky na svoj dôchodkový účet, musí s dôchodkovou spoločnosťou uzavrieť dodatok k zmluve. Dôchodkové spoločnosti pritom nejako neurčujú, ako často je treba posielať peniaze či akú sumu. Každý tak môže príspevky prispôsobiť svojej aktuálnej situácii.
Na rozdiel od povinných odvodov, za ktoré si treba z druhého piliera vo väčšine prípadov kúpiť doživotný dôchodok, dobrovoľné príspevky je možné po dosiahnutí dôchodkového veku vybrať aj v hotovosti. Penzista ich tak môže použiť na úhradu svojich dlhov, či na investíciu do nehnuteľnosti, na ktorú by si inak musel požičať.