Vláda neplánuje v tomto roku meniť zákon o povinnom zmluvnom poistení (PZP). Vyplýva to z návrhu plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2021. To sa nepáči časti odbornej verejnosti.
Oliver Borko zo spoločnosti EFIBA, ktorá organizuje školenia sprostredkovateľov či SIBAF Fórum, bývalý generálny riaditeľ poisťovne Union Tibor Bôrik a právnik Pavol Rohutný sa preto rozhodli podať hromadnú pripomienku k tomuto návrhu.
„Dlho očakávané prijatie novely EÚ Smernice o PZP sa neustále odkladá a jej implementácia do slovenskej legislatívy bude pravdepodobne dosiahnutá účinnosťou až v rokoch 2023, 2024. Problémy aplikačnej praxe tohto poistenia už sa dlhodobo známe ministerstvu financií, riešenia predostreté aj odbornou verejnosťou sa nepochopiteľne len odkladajú, pričom sme presvedčení, že aj minimálne zmeny čiastočnou novelou by prispeli k podstatnému zníženiu počtu nepoistených vozidiel na trhu, k transparentnosti a efektívnosti zlepšenia systému PZP, zlepšením informovanosti poistených i edukácií motoristickej verejnosti a nakoniec zvýšenej ochrany spotrebiteľov na poistnom trhu,“ tvrdia predkladatelia.
Stačí porovnať dva registre
Do legislatívnych úloh vlády preto navrhujú zaradiť novelu zákona o povinnom zmluvnom poistení. Novela by mohla podľa nich v spolupráci s dopravnými inšpektorátmi, respektíve porovnávaním databáz polície a Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) znížiť počet nepoistených vozidiel. Kým SKP má register poistených vozidiel, polícia má register všetkých vozidiel. Ich porovnaním možno zistiť, ktoré autá nie sú poistené.
Majiteľ nepoisteného vozidla by podľa predkladateľov pripomienky mal okrem pokuty, ktorú bude vyberať polícia, zaplatiť za každý mesiac aj takzvané sankčné poistné. To by putovalo do garančného fondu, ktorý spravuje Slovenská kancelária poisťovateľov. Z garančného fondu sa vyplácajú škody, ktoré spôsobia nezistené vozidlá a vozidlá bez poistenia.
Predkladatelia pripomienky chcú aby časť peňazí z 8-percentného odvodu išlo do Fondu zábrany škôd. Motoristi už roky platia z PZP 8-percentný odvod, no ten celý smeruje na účet ministerstva vnútra. To pritom nemá nijako stanoveného, ako má vybrané peniaze použiť. Odborníci z poisťovníctva by preto chceli aspoň časť z týchto peňazí použiť na preventívne opatrenia.
Poisťovne by mali informovať klientov, ktorí načas nezaplatia
Zákon by mohol aj podstatne znížiť regres, uplatňovaný poisťovňami v čase vzniku poistnej udalosti z dôvodu nezaplateného predpísaného poistného. Dnes poisťovne v takýchto prípadoch síce vyplatia poistné plnenie, ale od vinníka nehody, ktorý nebol poistený, si pýtajú až sto percent z vyplatenej sumy. Podľa hromadnej pripomienky by mal zákon určiť minimálnu a maximálnu hranicu regresu zo strany poisťovní, aby bol primeraný, ale nie nezvládnuteľný.
Predkladatelia hromadnej pripomienky chcú zároveň zaviesť povinnosť pre poisťovne, aby informovali klientov, ak načas neuhradia splátku poistného. Poisťovne by túto pripomienku mohli zaslať akoukoľvek preukázateľnou formou, napríklad e-mailom, SMS správou či listom.
Predkladatelia hromadnej pripomienky majú za cieľ vyzbierať aspoň 500 podpisov. Ak by totiž vláda nevyhovela takejto hromadnej pripomienke, musí so zástupcami predkladateľov uskutočniť rozporové konanie. Pripomienku možno podpísať na tejto stránke.
