Začiatok minulého roku vyzeral v bilanciách bánk hrozivo. Počas prvých šiestich mesiacov vykázali čistý zisk na úrovni 125,5 milióna eur. Bolo to o 64 percent menej ako rok predtým. Od júla však vláda zrušila bankový odvod. Inak by na ňom zaplatili dvojnásobnú sumu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vďaka tomu dokázali banky zachrániť svoje zisky.
Nakoniec vlani zarobili v čistom 465 miliónov eur, čo je o 27 percent menej ako v roku 2019. Napriek tomu, že v druhom polroku sa sektor pozviechal, ide o najhorší výsledok od roku 2011. Vtedy dosiahol celkový zisk 449 miliónov eur, keďže Poštová banka v tomto roku vykázala vysokú stratu, ktorú si zaknihovala v dôsledku investície do gréckych dlhopisov.
Banky museli oželieť vyššie zisky najmä preto, aby sa dokázali pripraviť na následky pandémie. Finančné domy začali preto vo veľkom vytvárať opravné položky. Aj keď v minuloročných výsledkoch sa ešte neprejavil nárast počtu nesplácaných úverov, keďže takmer každý dlžník si mohol odložiť splácanie pôžičky až o deväť mesiacov, banky sa tvorbou opravných položiek pripravujú na to, čo po vypršaní odkladu splátok môže mať časť dlžníkov problém vrátiť sa k riadnemu splácaniu. Práve začiatkom tohto roku končí väčšine dlžníkov odklad splátok.
Banky doplácajú na nižšie úroky
Kým v roku 2019 banky navýšili opravné položky o 135,3 milióna eur, v minulom roku to bolo o 347,7 milióna eur. Tvorba opravných položiek tak vzrástla o 212,4 milióna eur. Predstavuje to vyššiu sumu, ako je celkový pokles ziskov bánk. Tie vlani v porovnaní s rokom 2019 poklesli o 170,8 milióna eur.
Banky sa už tradične v posledných rokoch boria s úrokovými výnosmi. Úrokové sadzby rýchlo klesajú a banky to nedokážu vynahradiť ani tým, že poskytujú čoraz viac úverov. Výsledkom je, že ich čisté úrokové výnosy sú nižšie ako pred piatimi rokmi, napriek tomu, že objem poskytnutých úverov je približne dvojnásobný.
Vlani ich čisté úrokové výnosy dosiahli 1,655 miliardy eur. Je to o 66,5 milióna eur menej ako v roku 2019.
Banky vďačia za to, že sa vlani ich zisky neprepadli ešte výraznejšie, okrem zrušenia bankového odvodu, aj výrazným úsporám. Aj keď bankám klesli výnosy z poplatkov a provízií o 2,4 milióna, náklady na tieto poplatky sa znížili o 2,7 milióna.
O 13 miliónov eur vzrástli prijaté dividendy. Z finančných aktív držaných na obchodovanie zarobili o 18,9 milióna eur viac ako v roku 2019, no z neobchodovaných finančných aktív im príjem klesol o 37,2 milióna. O desať miliónov eur viac zarobili na kurzových rozdieloch.
Snahu bánk šetriť vidno na znížení osobných nákladov o 7,9 milióna eur. Viaceré banky totiž vlani prepúšťali zamestnancov. Aj keď na začiatku roka mzdové náklady rástli pre zvyšovanie platov a vyplácanie odstupného, na konci roka už finančné domy dokázali vďaka menšiemu počtu zamestnancov ušetriť. Banky vlani aj rušili pobočky, čo takisto znamená nižšie náklady.
Pre nižšie zisky zaplatia banky na dani o 38 miliónov menej
Finančné domy znížili aj výdavky na propagáciu o 14,2 milióna eur. Celkovo na ňu banky vynaložili 67 miliónov eur.
Aj keď banky platili odvod len do polovice roka, vďaka tomu, že sa od januára zdvojnásobila jeho sadzba, zaplatili na ňom o 4,2 milióna eur viac ako v minulom roku. Finančné inštitúcie na osobitnom odvode zaplatili spolu 147,8 milióna eur. Ak by im ho vláda od júla nezrušila, odvod by sa vyšplhal na približne 300 miliónov eur.
Finančné domy zaplatili v porovnaní s rokom 2019 menej za dohľad. Tu ušetrili 1,7 milióna. Naopak do fondu ochrany vkladov odviedli o 750-tisíc eur viac ako pred rokom. Bankám totiž rástli vklady a výška tohto odvodu závisí práve od objemu vkladov.
Keďže peňažné ústavy vlani zarobili menej, zaplatia aj menej na daniach. Na dani z príjmov za rok 2020 by mali spolu zaplatiť 130,2 milióna eur. Vlani to bolo o 38,1 milióna viac.