Ľudia, ktorí sa spoliehajú, že sa o nich štát na dôchodku postará, riskujú vysoký prepad svojho príjmu. Priemerný starobný dôchodok od štátu totiž čoraz viac zaostáva za priemernou mzdou.

Kým v roku 2013 priemerný starobný dôchodok dosahoval 47,39 percenta priemernej mzdy, v každom nasledujúcom roku to bolo menej a menej. V roku 2019 už priemerný dôchodok predstavoval len 42,16 percenta priemerného platu. Na konci minulého roku dosahoval priemerný starobný dôchodok 487,37 eura. Údaje o priemernej mzde ešte nie sú známe. Aj keď koronavírus možno na chvíľu spomalí vzďaľovanie dôchodkov od platov, v budúcnosti sa penzisti musia pripraviť ešte na väčší pokles príjmu.

V súčasnosti platí, že za každý odpracovaný rok, v ktorom zarábame presne priemernú mzdu v hospodárstve, sa náš budúci dôchodok zvýši o 14,2107 eura. Ak by niekto odpracoval 40 rokov a stále zarábal priemernú mzdu, mal by nárok na 568,50 eura. K tomu by sa ešte pripočítala aktuálna valorizácia vo výške 2,6 percenta. V tomto roku by sa mu tak dôchodok navýšil na 583,30 eura.

Slabšie zarábajúcim sa dôchodok navýši

Najnižší prepad príjmu pocítia ľudia, ktorých plat nedosahoval ani úroveň priemernej mzdy. Nim sa totiž v rámci solidarity ich budúci dôchodok navýši. Ak by niekto zarábal stále polovicu priemernej mzdy a jeho penzia by sa nijako neupravovalo, mal by mať pod 40 odpracovaných rokoch nárok na dôchodok 293,70 eura. Vďaka tomu, že ľuďom s podpriemerným príjmom sa dôchodok navyšuje, dostane 350,50 eura.

Naopak ľuďom, ktorí zarábali viac ako 1,25-násobok priemernej mzdy, sa ich budúci dôchodok od štátu bude krátiť. A to tak, že z platu nad úrovňou 1,25-násobku priemernej mzdy sa započíta len 68 percent. Napríklad, ak by niekto zarábal celý život dvojnásobok priemernej mzdy a penzia by sa mu nijako nekrátila, mal by po 40 odpracovaných rokoch dostať dôchodok vo výške 1 166,50 eura. To je približne polovica jeho posledného hrubého platu. Lenže podľa súčasných pravidiel bude mať nárok len na 1 026,60 eura.

Najvýraznejší prepad príjmu pocítia ľudia, ktorých plat presahuje trojnásobok priemernej mzdy. Do dôchodku sa totiž započítava len príjem do výšky trojnásobku priemernej mzdy. Z vyššieho zárobku sa síce tiež platia odvody na dôchodkové poistenie, no takýto človek bude mať dôchodok len ako keby zarábal trojnásobok priemerného platu.

Obrovský prepad príjmu

Človek, ktorý celý život zarábal minimálne trojnásobok priemernej mzdy, by mal mať po 40 odpracovaných rokoch v súčasnosti nárok na penziu vo výške 1 423,10 eura. Pre ľudí s vysoko nadpriemernými príjmami to môže znamenať obrovský prepad príjmu v starobe.

Odborníci preto radia nespoliehať sa s dôchodkom na štát a začať si čím skôr na budúcu penziu sporiť, respektíve investovať. Základom je druhý pilier, ktorý by mal sporiteľov aspoň z časti ochrániť pred demografickou krízou, pre ktorú štát nemusí mať v budúcnosti dostatok peňazí na to, aby udržal penzie z prvého piliera aspoň v súčasnej výške. Okrem toho mal každý aj sám investovať.

Vo výhode sú pritom ľudia, ktorí začnú s investovaním na dôchodok ešte ako mladí. Vďaka tomu, že do odchodu na penziu im zostáva približne 40 rokov, môžu na úrokoch zarobiť výrazne viac, ako sami investujú. Napríklad ak by niekto počas 40 rokov každý mesiac investoval 50 eur, v prípade priemerného 7-percentného výnosu by mal na konci 124-tisíc eur. Až 100-tisíc z tejto sumy by tvorili úroky.