Letnú verejnú debatu ovládla vládna kríza, kedy jedna z vládnych strán vypovedala koaličnú zmluvu a požadovala zmenu fungovania vlády. Politické vyjednávania však neboli úspešné a Slovensko smeruje k menšinovému vládnutiu. Takéto zmeny v exekutíve v strede volebného obdobia a najmä v prostredí takej neistoty, akú dnes zažívame, prinášajú so sebou niekoľko hrozieb. Prijímanie zákonov, opatrení a reforiem pravdepodobne čakajú ešte širšie a náročnejšie diskusie než tomu bolo doteraz, keďže bude musieť vláda hľadať podporu medzi opozičnými stranami. Toto môže napokon ohroziť prijatie štátneho rozpočtu či čerpanie Plánu obnovy, keďže je naviazané na schválenie a implementáciu reforiem. S veľkou pravdepodobnosťou bude tiež prijímanie nových právnych predpisov pomalšie než bolo v minulosti. Riešenia, ktoré budeme musieť prijať, však nebudú jednoduché a budú si vyžadovať veľkú politickú zručnosť. Ako teda zmierniť dopady tejto krízy a pomôcť ekonomike?
Po minulotýždňovej demisii ministra hospodárstva všetko nasvedčuje tomu, že dnes ukončia svoje pôsobenie ďalší ministri koaličnej strany Sloboda a solidarita. Vládna kríza tak určovala predmet a smer verejnej debaty počas celého leta. Hrozba rozpadu vlády, resp. menšinovej vlády, prináša so sebou niekoľko rizík: 1) nižšia flexibilita pri prijímaní opatrení, najmä v dobe zvýšenej neistoty spojenej s cenami energií vyžadujúcej si aj rýchle riešenia; 2) prijímanie zákonov – napríklad zákona o štátnom rozpočte, zákonov naviazaných na reformy z Plánu obnovy, ktorého čerpanie tak môže byť ohrozené. Hoci strany s predmetom reformy či jej výsledkom súhlasili, nemusia byť stotožnené s cestou na ich dosiahnutie. 3) väčšie spoliehanie sa na politické vyjednávania s opozičnými stranami, čo vytvára hrozbu podstupovania výrazných kompromisov a v konečnom dôsledku aj celkového efektu reforiem.
Pozitívnu správu prinášajú aspoň správy zo zahraničia – nemecká vláda pristupuje k ďalšej pomoci ekonomike, najmä podnikom s vysokou energetickou náročnosťou, čo môže podržať nemecký priemysel a nemeckú ekonomiku, a teda pomôcť aj tej slovenskej. Bez domácich (či plošných európskych) opatrení sa však nezaobídeme.
Scenár predčasných volieb tak nemôžeme úplne vylúčiť, čo prináša aj riziko pre Slovensko, keďže stabilita vlády je jednou z oblastí, ktorú medzinárodní investori či ratingové agentúry sledujú. Toto by zároveň spôsobilo výmenu vlády v časoch energetickej krízy, zvýšenej inflácie, vojenského konfliktu na Ukrajine a rastúcich dezinformácii, ako aj v priebehu implementácie nového programovacieho obdobia eurofondov či Plánu obnovy. Nová vláda by tak mohla mať diametrálne odlišný pohľad na ktorúkoľvek z týchto oblastí a celý proces vyjednávania (na národnej či európskej úrovni) by tak mohol začať odznovu.
Riešenia, samozrejme, nie sú jednoduché. Napriek dostatku plynu musíme z krátkodobého hľadiska dosiahnuť dohody na ochranu domácností pred radikálnym rastom cien energií, znižovať spotrebu plynu šetrením, tam kde to má zmysel a nebude to mať radikálny vplyv na ekonomiku či obyvateľov, a maximalizovať dodávky z iných zdrojov. Ďalším z nevyhnutných riešení je aj nájdenie formy pomoci pre priemysel, adresnou pomocou v rozumnej výške, na ochranu zamestnanosti a konkurencieschopnosti na svetovom trhu. Zo stredno- a dlhodobého hľadiska je potrebné radikálne zrýchliť byrokratické procesy pri stavbe a zapájaní iných zdrojov energie, hľadanie alternatívnych dodávateľov na svetových trhoch a zavádzanie efektívnejších technológií (napr. zatepľovanie a výmena zdrojov tepla v domácnostiach, výmena zastaralých technológií v priemysle…). Otázkou do politických diskusií na európskej úrovni ostáva, či neumožniť štátom dočerpávanie starých eurofondov za účelom zabezpečenia energetickej bezpečnosti a ochrany trhu. V neposlednom rade je sila Európskej únie v jej jednote, čo sa nám môže vyplatiť aj pri jednotnom postoji a jednotných prijímaných opatreniach v týchto krízových časoch.
Matej Horňák
makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne