Čína sa podľa najnovšieho indexu umelej inteligencie Stanfordskej univerzity priblížila k USA v niektorých aspektoch umelej inteligencie, no stále zaostáva napríklad v oblasti veľkých jazykových a multimodálnych modelov. Tie sú základom generatívnej umelej inteligencie, ako je napríklad ChatGPT. Svedčí o tom výrazne nižšia miera citovanosti Číny ako USA (8,04 % vs 54,02%).
A nejde o jedinú výzvu. „Výzva v oblasti výpočtovej kapacity, ktorej čelí Čína, je pritom pre túto krajinu ešte skľučujúcejšia, nakoľko si vyžaduje veľké množstvo pokročilých mikročipov, ktoré Čína zatiaľ nie je schopná vyvinúť ani vyrobiť. Okrem toho zákaz vývozu vrcholových polovodičov, ako aj príslušných zariadení a technológií z USA do Číny, platný od októbra minulého roku, ešte viac zhoršil situáciu a obmedzil prístup krajiny k potrebnému hardvéru na rýchly vývoj najmä generatívnej AI,“ hovorí Redmond Wong, trhový stratég Saxo Bank. Čínske úrady pritom údajne čoraz viac naliehajú na čínske internetové spoločnosti, aby prišli s generatívnejšími riešeniami a aplikáciami AI.
Čína si kladie za cieľ podporovať ekonomický rast prostredníctvom technologických inovácií, inovácií obchodných modelov, zvyšovania produktivity, ekonomického rastu a ďalších investícií do technológií. „V hre fragmentácie, ktorá čoraz viac dominuje svetovému poriadku, by však zaostávanie v technologických inováciách mohlo narušiť pozitívny kruh a viesť k poklesu produktivity, čo by v konečnom dôsledku bránilo ekonomickému rozvoju,“ hovorí expert banky.
Dodáva, že investori berú tento faktor do úvahy spolu s ďalšími rizikami v podobe pomalšieho oživenia čínskej ekonomiky, vysokého zadlženia, rizika na trhu nehnuteľností, čo do istej miery obmedzuje schopnosť čínskych orgánov implementovať stimulačné opatrenia bez rizika prípadných finančných otrasov v budúcnosti. „Zatiaľ čo si veľké čínske internetové a technologické spoločnosti uvedomujú potrebu prispôsobiť svoje obchodné modely potenciálnym narušeniam, ich generatívne produkty AI a nové aplikácie ešte musia dokázať, že nesklamú sľubné vyhliadky a budú mať významný vplyv na ich príjmy,“ dodáva R. Wong.
Existujú aj svetlé príklady. Spoločnosť Baidu dosiahla určitý pokrok so svojím skorým zameraním na AI a spustila ERNIE – model založený na AI schopnoou vyhľadávať, viesť dialóg a vytvárať obsah. Xiaomi pokračuje vo vývoji AI a internetu vecí, pričom využíva hlboké učenie na prepojenie mobilných a IoT zariadení. Tencent vyvinul svoje vlastné modely AI, vrátane HunYuan a WeLM, ktoré uľahčujú generovanie textu, dialógy, preklady a hry. Alibaba vytvorila model Multi-Modality to Multi-Modality Multitask Mega-transformer (model M6), zatiaľ čo JD.COM prišiel s vyspelými jazykovými modelmi na porozumenie a generovanie prirodzeného jazyka. „Tieto snahy sú chvályhodné, ale zatiaľ nemajú zmysluplný vplyv na obchodné modely týchto firiem a je potrebné urobiť oveľa viac,“ chladí očakávania odborník Saxo Bank.