Novému Istropolisu budú dominovať kancelárske budovy. Štát nechce podporiť výstavbu kultúrnej sály

V súčasnosti na Trnavskom mýte v Bratislave prebieha separovanie, recyklácia a zhodnocovanie odstránených stavebných materiálov.

Developer pôvodne sľuboval za budovu, kde sa v minulosti konalo veľa kultúrnych podujatí, postaviť v rámci nového projektu aj najväčšiu koncertnú sálu na Slovensku. Dnes už o veľkosti nehovorí, ale len skromne o kultúrno-spoločenskej sále. Podľa nových vizualizácii v Novom Istropolise budú dominovať tri administratívne budovy, dve obytné budovy a kongresový hotel. Z toho jedna stavba má mať výšku 116 metrov. Kultúrna sála bude spojená v jednej zóne s hotelom.

Okresanie dominantnosti a veľkosti kultúrnej sály môže súvisieť aj s tým, že developer počítal s dotáciou štátu na jej výstavbu, keďže v Bratislave chýba po zbúraní PKO veľká koncertná sála. O Novom Istropolise sa uvažovalo ako o sídle Národného kultúrneho a kongresového centra. Štát konci roka 2021 odmietol dotovať sálu.

Immocap stále trvá na tom, že projekt nového Istropolisu naďalej pripravuje podľa pôvodného verejne predstaveného zámeru.

„Náš cieľ sa nemení, na Trnavské mýto chceme priniesť vitálnu zónu pre kultúru, bývanie aj prácu. Možnosti dodatočného investovania či už zo strany štátu, alebo investorov z verejnej sféry stále hľadáme,“ vraví generálny riaditeľ spoločnosti Immocap Martin Šramko.

V minulosti developer tvrdil, že pôjde o stavbu európskej úrovne, pričom umožní organizáciu podujatí na najvyššej úrovni. V hlavnej sále by sa malo dať organizovať podujatie pre tritisíc sediacich divákov a päťtisíc stojacich. Na porovnanie do pôvodnej veľkej sály Istropolisu sa vošlo približne 1 200 návštevníkov. Kultúrna sála mala byť dominantou a srdcom celého komplexu.

Termín výstavby sa posúva

S výstavbou projektu Nový Istropolis na Trnavskom mýte plánuje Immocap začať na jar 2024, uviedol riaditeľ developmentu spoločnosti Jakub Gossányi pre TASR vo februári tohto roka. Pôvodne mala firma v pláne začať už v roku 2022, ale pandémia zrejme plány posunula.

„S projektom sme v procese získavania potrebných povolení. Územné rozhodnutie plánujeme získať vo štvrtom kvartáli roku 2023. Stavebné povolenie v prvom kvartáli 2024,“ oznámil J. Gossányi.

Developer už rozbehol prípravu na výstavbu nového projektu. Zámer je už dlhšie v posudzovaní vplyvov na životné prostredie a čaká na vydanie záväzného stanoviska mesta.

Ako prvú chce začať stavať osempodlažnú kancelársku budovu pri vyústení Vajnorskej ulice do Trnavského mýta.

Nový Istropolis nevznikne naraz, takže niektoré časti projektu sa možno ešte zmenia. Podoba rezidenčnej časti, ktorá vznikne popri Škultétyho ulici, ešte nie je jasná. Keďže sa firme podarilo získať Dom techniky, pôvodnú koncepciu pre toto územie prekresľuje.

Immocap chce do projektu priniesť aj energeticky efektívne riešenia. Energetickému manažmentu sa venuje špecializovaný tím odborníkov. „Istropolis sa stane výnimočným projektom nielen z pohľadu urbanizmu a kultúry, ale aj energetickej efektívnosti,“ tvrdí M. Šramko.

Už v prvej administratívnej budove bude využitý systém vykurovania, ktorý zabezpečuje tepelný komfort v miestnostiach výlučne sálavým spôsobom. Tým zabraňuje fúkaniu prúdu horúceho alebo studeného vzduchu, vytvára komfortné prostredie a znižuje prevádzkové náklady o viac ako 50 % v porovnaní s existujúcimi budovami v hlavnom meste.

Budova by mala mať aj dostatok prirodzeného denného svetla vďaka vnútornému átriu.

Nový Istropolis využije aj pôvodné obklady

V projekte sa bude vo zvýšenej miere využívať v interiéroch aj exteriéroch drevo. Hlavným prvkom bude v átriu budovy na centrálnom schodisku aj na fasáde.

Immocap tvrdí, že chce stavať trvalo udržateľné budovy s minimálnym dopadom na životné prostredie, recykláciou stavebných materiálov a nebudú chýbať ani riešenia hospodárenia s pitnou, dažďovou i úžitkovou vodou.

Spoločnosť plánuje aj opätovné použitie kamenného obkladu z pôvodnej budovy Domu odborov. „Snažíme opätovne využiť čo najviac materiálov z pôvodného objektu, vrátane mramoru či dizajnových prvkov. Aj preto sme kubánsky mramor citlivo uskladnili priamo na stavenisku a v týchto dňoch naši architekti hľadajú riešenia, ako ho čo najviac a čo najlepšie zakomponovať do novej stavby,” dodáva pre Finsider M. Šramko.

Budova súčasného Istropolisu bola navrhnutá ešte na konci 60. rokov, ale dokončená až na v 80. rokoch minulého storočia. Slúžila ako zjazdový palác pre komunistickú stranu, pre odbory ROH, ale konali sa tu aj kultúrne podujatia ako Bratislavská lýra. Po roku 1989 bola naďalej majetkom odborov.

Od roku 2004 budova chátrala a využívala sa už len sporadicky na divadlo a koncerty. Novomestská samospráva sa ju pred rokmi pokúšala odkúpiť, k dohode však neprišlo. Odbory predali Istropolis Immocapu v roku 2017. Snaha architektov a pamiatkarov o vyhlásenie budovy za pamiatku nevyšla. Vlani v januári sa začal obrovský kolos búrať.