Vláda chce bojovať proti falošným živnostníkom. Ide o ľudí, ktorí síce vykonávajú klasické zamestnanie, no namiesto toho, aby mali pracovnú zmluvu, robia pre firmu ako živnostníci. Vďaka tomu dokážu ušetriť na daniach a odvodoch a ich čistý príjem je výrazne vyšší, ako keby boli zamestnancami.
Jedným z konsolidačných opatrení, ktoré predstavil minister financií Ladislav Kamenický má byť aj boj proti takýmto falošným živnostníkom. Vláda plánuje zmeniť definíciu závislej práce a zvýšiť sankcie za nelegálne zamestnávanie. Minister očakáva, že vďaka tomu každý rok počet vynútených živností klesne o desať percent. Do rozpočtu by to malo od roku 2027 priniesť 40 miliónov eur ročne.
Súčasťou konsolidačného zákona je aj novela zákonníka práce. Tá po novom z definície závislej práce, teda zamestnania, odstraňuje podmienku, že závislú prácu je potrebné vykonávať v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Dnes napríklad stačí, aby niekto nemal určený pracovný čas a môže pracovať ako živnostník.
Zároveň sa majú zvýšiť aj pokuty za nelegálne zamestnávanie. Minimálna pokuta vzrastie z 2-tisíc na 4-tisíc eur a v prípade, že niekto nelegálne zamestnáva dvoch a viac ľudí, minimálna pokuta stúpne z 5-tisíc na 8-tisíc eur. Maximálna pokuta má zostať na úrovni 200-tisíc eur.
Súčasná definícia závislej práce:
Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Nová definícia závislej práce:
Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene.
Skôr ako pokuty alebo nová definícia závislej práce by mohli od faločných živností odradiť ľudí vyššie odvody. Minimálne odvody, ktoré platí väčšina živnostníkov, v budúcom roku vzrastú o 80,76 eura. Portál Finsider vypočítal, ako na tom budú v budúcom roku živnostníci, ktorí by mali byť v skutočnosti zamestnancami. Do porovnania sme zahrnuli výšku odvodov, ktorú živnostníci platia po podaní prvého daňového priznania, pričom sme rátali tým, že si budú uplatňovať paušálne výdavky, ktoré nemusia nijako preukazovať.
Z porovnaní vyplýva, že živnosť namiesto zamestnaneckého pomeru bude z pohľadu čistého aktuálneho príjmu naďalej výhodnejšia. Aj zamestnanci s podpriemernou mzdou by si dokázali navýšiť svoj príjem, ak by pre svojho zamestnávateľa začali pracovať na živnosť. Musia však rátať s tým, že vďaka tomu, že budú platiť nižšie odvody, budú mať nárok na nižšie dávky ako keby zostali zamestnancami a nižší bude aj ich dôchodok. Nevzťahujú sa na nich ani žiadne výhody zákonníka práce ako sú príplatky za prácu cez víkend či sviatok, dovolenka či voľné dni na návštevu lekára.
Zaujímavé je porovnanie v prípade mzdy vo výške 915 eur. Zamestnanec s takouto mzdou stojí mesačne svojho zamestnávateľa 1 246,23 eura. Ak by túto sumu fakturoval ako živnostník, bude platiť minimálne odvody vo výške 425,03 eura, jeho daň bude nulová a v čistom mu zostane 821,20 eura, čo je o 92,30 eura viac v porovnaní s tým, koľko v čistom dostane ako zamestnanec. Navyše bude mať nárok aj na približne rovnaké dávky a dôchodok, ako keby bol zamestnanec. Ak bude zamestnancom, budú sa jeho dávky a dôchodok počítať z príjmu 915 eur a ak bude živnostníkom, tak sa budú rátať z vymeriavacieho základu 914,40 eura.
Prečo majú falošní živnostníci vyšší čistý príjem ako zamestnanci?
- Paušálne výdavky: Pri výpočte daní a odvodov si najprv z príjmu odpočítajú paušálne výdavky vo výške 60 %. Ich maximálna výška môže dosiahnuť 20-tisíc eur za rok.
- Nižšie odvody: Vymeriavaci základ živnostníkov sa počíta tak, že ich príjem sa po odpočítaní paušálnych výdavkov vydelí koeficientom 1,486. To znižuje ich vymeriavací základ. Zamestnancom sa odvody počítajú z ich hrubého príjmu.
- Daň 15 %: Živnostníci, ktorých príjem nepresiahne 100-tisíc eur za rok, zaplatia daň vo výške 15 %. Naproti tomu pre zamestnancov je základná sadzba dane 19 % a pri vyššom príjme môže vzrásť až na 35 %.
Príklady: Aký bude čistý príjem zamestnancov, ktorí začnú pracovať na živnosť?
Príklad 1: Hrubá mzda 915 eur
V prípade, že zamestnanec zarába 915 eur, celkové náklady práce v roku 2026 dosiahnu 1 246,23 eura. Predpokladajme, že ak by tento zamestnanec začal pracovať na živnosť, bude fakturovať práve túto sumu. Uplatňovať si bude paušálne výdavky.
Zamestnanec:
- Odvody zamestnanca: 131,76 eura
- Odvody zamestnávateľa: 331,23 eura
- Daň: 54,34 eura
- Čistý príjem: 728,90 eura
Živnostník:
- Odvody: 425,03 eura
- Daň: 0
- Čistý príjem: 821,20 eura
Ak by tento zamestnanec začal pre svoju firmu pracovať ako živnostník, jeho čistý mesačný príjem by stúpol o 92,30 eura.
Príklad 2: Hrubá mzda 1 000 eur
Ak zamestnanec pracuje za hrubú mzdu vo výške 1 000 eur, celkové náklady práce sú na úrovni 1 362 eur. Predpokladajme, že tento zamestnanec začne pracovať ako živnostník a firma mu bude vyplácať celkovú cenu práce. Po prechode na živnosť bude preto fakturovať 1 362 eur mesačne a bude uplatňovať paušálne výdavky.
Zamestnanec:
- Odvody zamestnanca: 144 eur
- Odvody zamestnávateľa: 362 eur
- Daň: 68,17 eur
- Čistý príjem: 787,83 eura
Živnostník:
- Odvody: 425,03 eura
- Daň: 0
- Čistý príjem: 936,97 eura
V prípade, že by sa tento zamestnanec stal živnostníkom, jeho čistý mesačný príjem stúpne o 149,14 eura.
Príklad 3: Hrubá mzda 1 500 eur
V prípade, že má zamestnanec hrubú mzdu 1 500 eur, celkové náklady práce dosahujú 2 043 eur. Túto sumu bude zamestnanec po prechode na živnosť fakturovať. Bude si uplatňovať paušálne výdavky.
Zamestnanec:
- Odvody zamestnanca: 216 eur
- Odvody zamestnávateľa: 543 eur
- Daň: 149,49 eura
- Čistý príjem: 1 134,51 eura
Živnostník:
- Odvody: 425,03 eura
- Daň: 0
- Čistý príjem: 1 617,97 eura
Ak by sa tento zamestnanec stal živnostníkom, jeho čistý príjem narastie o 483,46 eura.
Príklad 4: Hrubá mzda 2 000 eur
Zamestnanec s hrubou mzdou stojí svojho zamestnávateľa mesačne 2 724 eur. Túto sumu bude fakturovať po prechode na živnosť. Bude uplatňovať paušálne výdavky.
Zamestnanec:
- Odvody zamestnanca: 288 eur
- Odvody zamestnávateľa: 724 eur
- Daň: 230,81 eur
- Čistý príjem: 1 481,19 eura
Živnostník:
- Odvody: 425,03 eura
- Daň: 25,10 eura
- Čistý príjem: 2 273,87 eura
Čistý príjem tohto zamestnanca by po prechode na živnosť stúpol o 792,68 eura.
Príklad 5: Hrubá mzda 3 000 eur
Ak má zamestnanec hrubú mzdu 3 000 eur, celkové náklady práce sú 4 086 eur. Predpokladajme, že túto sumu bude fakturovať ako živnostník. Uplatňovať si bude paušálne výdavky.
Zamestnanec:
- Odvody zamestnanca: 432 eur
- Odvody zamestnávateľa: 1 086 eur
- Daň: 411,06 eura
- Čistý príjem: 2 156,94
Živnostník:
- Odvody: 800,18 eura
- Daň: 168,28 eura
- Čistý príjem: 3 117,54 eura
V prípade, že by tento zamestnanec pracoval na živnosť, jeho čistý mesačný príjem stúpne o 960,64 eura.
Príklad 6: Hrubá mzda 4 000 eur
Ak zamestnanec má hrubú mzdu 4 000 eur, celkové náklady práce dosahujú 5 448 eur. Túto sumu bude fakturovať ako živnostník, pričom bude uplatňovať paušálne výdavky
Zamestnanec:
- Odvody zamestnanca: 576 eur
- Odvody zamestnávateľa: 1 448 eur
- Daň: 614,36 eura
- Čistý príjem: 2 809,64 eura
Živnostník:
- Odvody: 1 250,67 eura
- Daň: 317,52 eura
- Čistý príjem: 3 879,81
Tento zamestnanec bude mať po prechode na živnosť čistý príjem vyšší o 1 070,17 eura, ako keby zostal zamestnancom.
Príklad 7: Hrubá mzda 5 000 eur
V prípade hrubej mzdy vo výške 5 000 eur dosahujú celkové náklady práce 6 810 eur. Predpokladajme, že túto sumu bude fakturovať ako živnostník. Uplatňovať si bude paušálne výdavky.
Zamestnanec:
- Odvody zamestnanca: 720 eur
- Odvody zamestnávateľa: 1 810 eur
- Daň: 850 eur
- Čistý príjem: 3 429,92 eur
Živnostník:
- Odvody: 1 701,16
- Daň: 488,42 eura
- Čistý príjem: 4 620,42 eura
Ak tento zamestnanec prejde na živnosť, bude mesačne dostávať v čistom o 1 190,42 eura viac, ako keby zostal zamestnancom.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
