Konsolidačný balík vlády má priniesť úspory vo výške 2,7 miliardy eur, pričom viac ako polovica má prísť od domácností a podnikateľského sektora. Podľa analytika Portu Mareka Malinu to môže ešte viac oslabiť už dnes slabú konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a prehĺbiť odliv talentov do zahraničia. Hospodársky rast v druhom štvrťroku dosiahol iba 0,6 percenta hrubého domáceho produktu a náladu brzdia aj očakávania vyššej daňovo-odvodovej záťaže.
Vláda zároveň plánuje využiť 435 miliónov eur z eurofondov na dotácie cien energií pre domácnosti. „Tieto peniaze by mali byť použité na investície, nie na spotrebu. V skutočnosti tak nejde o žiadne šetrenie štátu, pričom o ďalších významnejších úsporných opatreniach vláda neinformovala. Deje sa tak v situácii, kedy ani doterajšie ozdravovanie verejných financií nefunguje, vláda nevie získať príjmy, ktoré si naplánovala. Aj preto rozpočtový semafor Rady pre rozpočtovú zodpovednosť počíta s tým, že deficit verejnej správy dosiahne tento rok až 5,2 % HDP, hoci rozpočet počíta so saldom iba 4,7 % HDP. To je viac než 4,9 % v roku 2023, keď aktuálny kabinet prebral moc. Aj to svedčí o tom, že aj napriek zvyšovaniu daní a odvodov k reálnej konsolidácii nedochádza,“ upozorňuje M. Malina.
Konkurenčné postavenie Slovenska je podľa analýz Inštitútu pre rozvoj manažmentu dlhodobo slabé a zhoršuje ho aj odchod kvalifikovaných ľudí. V rebríčku IMD World Talent Ranking 2025 skončilo Slovensko na 58. mieste zo šesťdesiatich deviatich krajín a v ukazovateli odlivu mozgov úplne posledné.
„To je zlá správa, pretože práve talenty vytvárajú v ekonomike najvyššiu pridanú hodnotu, ktorá umožňuje vytváranie nových pracovných miest s vyššími mzdami. Talenty sú zároveň základným stavebným prvkom pre inovácie. V inovatívnosti sa pritom Slovensko v najnovšom rebríčku European Innovation Scoreboard 2025 zaradilo medzi najhoršie štáty EÚ. Obsadilo 24. priečku z 27 krajín. Veľmi zle sme dopadli aj v hodnotení vysokých (68. miesto), ale aj základných a stredných škôl (65. miesto) z hľadiska potrieb konkurencieschopnej ekonomiky. Vyhliadky teda nie sú ružové a nová konsolidácia má potenciál túto situáciu ešte viac zhoršiť,” hovorí M. Malina.
Analytik Portu zároveň upozorňuje, že spoliehanie sa na štát pri budúcom finančnom zabezpečení je rizikové. Podľa údajov Eurostatu slovenské domácnosti odkladajú 5,89 percenta príjmov, priemer Európskej únie je 14,56 percenta a v Česku 19,86 percenta. Portu poukazuje aj na slabú finančnú rezervu mladých ľudí a odporúča začať s dlhodobým odkladaním čím skôr, aby nebol potrebný vysoký mesačný vklad.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
