Slovenské domácnosti po pandémii na prvý pohľad zbohatli, no nové údaje ukazujú, že rast majetku sa nerovná rastu finančnej odolnosti. Podľa analýzy Andreja Cupaka z Národnej banky Slovenska môže byť aj majetnejšia domácnosť zraniteľná, ak nemá rýchlo dostupnú hotovosť na nečakané výdavky.
Dáta zo Zisťovania o financiách a spotrebe domácností zachytávajú obdobie rokov 2021 až 2023, keď rodinné rozpočty zaťažili dvojciferná inflácia a vyššie úrokové sadzby. Čisté bohatstvo typickej domácnosti síce v nominálnom vyjadrení vzrástlo takmer o 30 percent, po očistení o infláciu však reálne stúplo len približne o 4 percentá. Kľúčovú úlohu zohralo zdražovanie nehnuteľností, ktoré zvýhodnilo vlastníkov bývania.
Najvyšší reálny nárast čistého bohatstva o 15 percent zaznamenali ľudia vo veku 45–54 rokov, ktorí sa podľa analýzy stali najbohatšou vekovou skupinou. Dobre si viedli aj domácnosti s hypotékami, ktorým bohatstvo reálne narástlo o 15 percent, keďže rast cien bývania zvyšoval hodnotu majetku a inflácia zároveň znižovala reálnu váhu dlhov.
Opačný vývoj vidno u mladších. Domácnosti vo veku 16–34 rokov zaznamenali reálny pokles čistého majetku približne o 16 percent. Nájomníci dopadli ešte horšie, ich reálny majetok klesol asi o 30 percent.
Analýza zároveň upozorňuje na problém likvidity. „Na Slovensku nemá takmer štvrtina domácností k dispozícii pohotovostné zdroje a žije prakticky z výplaty do výplaty,“ tvrdí A. Cupak. Nerovnosti sa pritom prehĺbili aj v celkovom bohatstve: najbohatších 10 percent domácností vlastnilo v roku 2023 takmer 36 percent bohatstva, kým v roku 2021 to bolo 33 percent.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
