Finančné trhy po vypuknutí konfliktu medzi Iránom a Spojenými štátmi najskôr prudko oslabili, no v posledných dňoch sa časť strát vymazala. Americký prezident Donald Trump totiž predĺžil prímerie s Iránom na neurčito, čo zmiernilo obavy investorov z ešte vážnejšieho vývoja. Napriek tomu zostáva situácia napätá aj preto, že Hormuzský prieliv je naďalej zatvorený.
Bezprostredná reakcia trhov bola podľa analytika Portu Mareka Malinu typická pre obdobia neistoty. Investori sa zbavovali rizikovejších aktív a rástla cena ropy, ktorá sa dostala nad 100 dolárov za barel. Oproti obdobiu pred konfliktom je pritom stále približne o 50 percent drahšia.
Výrazný tlak pocítili najmä trhy v Ázii a Európe, ktoré sú citlivejšie na dovoz ropy z Blízkeho východu. Japonský index Nikkei 225 po vypuknutí konfliktu strácal až 12 percent a európsky Stoxx 600 klesol o deväť percent. Americký index S&P 500 oslabil o sedem percent.
Rozdiely sa ukázali aj medzi jednotlivými odvetviami. Zdraženie ropy pomohlo energetickým firmám, ako sú Shell, BP či TotalEnergies. Naopak, pod tlak sa dostali letecké a dopravné spoločnosti, ktorým drahšie palivá zvyšujú náklady a znižujú marže. Slabší dopyt a vyššie náklady zasiahli aj cestovný ruch.
V posledných dňoch sa však nálada investorov zlepšila. Americký index S&P 500 sa podľa analytika pohybuje blízko historických maxím a od vypuknutia konfliktu je vyššie o 3,6 percenta. Európsky Stoxx 600 je stále nižšie o 1,1 percenta a japonský Nikkei 225 o 0,6 percenta. Trhy sa tak opäť viac sústreďujú na ekonomický vývoj a výsledky firiem, najmä v technologickom sektore.
Analytik Portu zároveň upozornil, že problémy nie sú vyriešené. Ďalší vývoj bude závisieť najmä od geopolitickej situácie a cien ropy. Pravdepodobnejší scenár síce počíta s postupným upokojením, no prípadná eskalácia konfliktu by mohla opäť zdvihnúť ceny energií a vrátiť trhy do defenzívy. V najbližšom období sa tak podľa neho dá čakať skôr pokračujúca volatilita.
Pod tlakom sú aj akcie európskych zbrojárskych firiem, ktoré po predchádzajúcom silnom raste korigujú. Investori si podľa M. Malinu vyberajú zisky a zároveň opatrnejšie hodnotia vyhliadky sektora. V prípade skupiny Czechoslovak Group sa k tomu pridali aj špecifické faktory spojené s vývojom po vstupe na burzu a neistotou okolo minoritného akcionára.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
