Približne 3,5 milióna ľudí sa tento mesiac dozvie, aký môžu očakávať dôchodok. Táto prognóza môže mnohých zaskočiť. Podľa ministra práce Erika Tomáša to môže byť impulzom, aby človek začal plánovať svoje financie a stratégiu, kým je ešte čas. „Napríklad, ak sa mu nebude pozdávať odhadovaná výška dôchodku, tak môže zmeniť zamestnanie, alebo môže inak investovať v druhom pilieri,“ hovorí E. Tomáš.
Odborníci v dôchodkovej prognóze vidia aj príležitosť, aby ľudia začali investovať a nespoliehali sa len na dôchodok od štátu. Platí pritom, že čím skôr niekto začne investovať, tým menšiu sumu mu stačí odkladať. Ale vzdávať by to nemali ani ľudia, ktorým zostáva do odchodu na penziu už len zopár rokov.
„Väčšina ľudí robí jednu zásadnú chybu – dôchodok nerieši včas a zároveň verí, že sa oň postará štát. Realita je však taká, že priebežný systém je pod čoraz väčším tlakom demografie, a preto sa nedá očakávať, že budúce dôchodky udržia želanú životnú úroveň. Kto chce byť v starobe finančne zabezpečený, musí si ho do veľkej miery vytvoriť sám,“ tvrdí finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Začať treba jednoduchou kontrolou
Senior analytik spoločnosti Brokeria Ivan Kahanec upozorňuje aj na to, že hoci je dnes miera náhrady dôchodku voči príjmu pomerne štedrá, v budúcnosti to tak byť nemusí. Vzhľadom na vývoj ekonomiky a demografie môže narásť rozdiel medzi priemernou mzdou a dôchodkom. „Už dnes totiž Sociálna poisťovňa vyberie na odvodoch menej, než koľko vyplatí na dôchodkoch,“ vraví.
Aj keď mnohí ľudia vedia, že ich dôchodok od štátu nebude veľmi vysoký, často nevedia, čo robiť. „Prvý krok je banálny, ale väčšina ľudí ho neurobí. Skontrolujte si, aké fondy máte v druhom a treťom pilieri. Stačí kontaktovať svoju dôchodkovú spoločnosť alebo poradcu. Rozdiel medzi garantovaným dlhopisovým fondom a indexovým akciovým fondom môže byť za 30 rokov sporenia v desiatkach tisíc eur. Mnoho ľudí má peniaze v konzervatívnom dlhopisovom fonde, ktorý neporazí ani infláciu a ani o tom klient nevie,“ radí produktový špecialista na investície spoločnosti Finportal Matej Bajzík.
Základom je podľa M. Búlika prestať sa spoliehať na sporenie v hotovosti či v banke na účte a začať investovať. „Klasické odkladanie peňazí na účet síce vytvára pocit bezpečia, ale v skutočnosti peniaze dlhodobo znehodnocuje inflácia. Preto je kľúčové presunúť časť úspor mimo finančnej rezervy do nástrojov, ktoré majú potenciál reálne rásť – typicky široko diverzifikované akciové alebo zmiešané podielové fondy alebo indexové ETF. Tie síce kolíšu, ale práve táto volatilita je „cena“, ktorú investor platí za vyšší výnos v dlhodobom horizonte,“ vraví M. Búlik.
„Ideálna výška investície je 10 až 15 percent z príjmu mesačne, dlhodobo. Pri 30-ročnom horizonte rastie výsledná suma exponenciálne, kľúčový je čas v trhu, nie načasovanie trhu a táto jednoduchá stratégia zaručí lepší dôchodok,“ tvrdí M. Bajzík.
Mladým stačí na dôchodok investovať kratšie
Pri investovaní na dôchodok môže byť rozhodujúce najmä to, kedy človek začne. Ak by niekto investoval 100 eur mesačne od 20 do 30 rokov a potom už neposlal ani euro navyše, no peniaze nechal ďalej zhodnocovať, pri zhodnotení 7 percent ročne by mal v 65 rokoch približne 199 200 eur. Celkovo by pritom vložil len 12 000 eur.
Druhý človek by začal investovať až v 30 rokoch a pokračoval by až do dosiahnutia 65 rokov. Pri rovnakej mesačnej sume 100 eur a rovnakom zhodnotení by mal na konci približne 180 100 eur. Hoci by vložil až 42 000 eur, teda o 30 000 eur viac ako prvý investor, výsledná suma by bola nižšia.
Čas sú peniaze
Podľa M. Búlika má zmysel začať investovať aj vo vyššom veku. Takýto človek však musí upraviť svoje očakávania. „Časový horizont je síce kratší, ale stále existuje priestor na zhodnotenie a najmä na ochranu peňazí pred infláciou. Rozdiel je v tom, že stratégia by mala byť vyváženejšia – ideálna je kombinácia akciovej a dlhopisovej zložky, postupné investovanie a následné skonzervatívňovanie. Aj 5 či 10 rokov investovania môže priniesť zaujímavý výnos,“ tvrdí.
M. Bajzík z Finportalu vraví, že ak človek začne investovať vo vyššom veku, nemal by dať síce všetky peniaze do akcií, ale tie by mali mať nejaké zastúpenie v jeho portfóliu. „Rozumný mix bývajú vyvážené zmiešané portfóliá so 40 až 60 percentami akcií a zvyškom v dlhopisoch alebo iných konzervatívnych aktívach,“ hovorí.
Aj keď niekto začne myslieť na svoj budúci dôchodok až vo vyššom veku, dôležité je, aby ďalej nečakal, ale začal s investovaním čím skôr. Podľa M. Búlika je dôležité si uvedomiť, že každý rok, o ktorý začneme investovať neskôr, skracuje čas, počas ktorého môže majetok rásť. „A znamená aj to, že na dosiahnutie rovnakého cieľa bude potrebné investovať výrazne viac. Preto má zmysel začať investovať okamžite – a to v akomkoľvek veku,“ tvrdí M. Búlik z OVB.
Ak niekto začne investovať až vo vyššom veku, jedinou šancou, ako získať vyššiu sumu, je investovať vyššie čiastky, pretože už nebude tak profitovať zo zloženého úročenia ako mladší ľudia. „Ak si namiesto 200 eur začne päťdesiatnik odkladať 500 eur mesačne, za desať rokov pri rovnakom výnose nasporí okolo 81-tisíc eur. To už je rezerva na 9 až 10 rokov vyššieho životného štandardu počas dôchodku. Lenže matematika je neúprosná, čas nikto nevráti,“ dodal M. Bajzík. Preto je najlepšie začať s investovaním čo najskôr.
Koľko peňazí treba mať nasporených, aby nám tieto peniaze dokázali vynahradiť výpadok v porovnaní s doterajším príjmom? „Platí jednoduché pravidlo: na každých 100 eur mesačného „výpadku“ je potrebné mať nasporených približne 16 500 eur. Ak zostáva človek do dôchodku 20 rokov, znamená to investovať približne 35 eur mesačne. Keďže reálny výpadok býva skôr na úrovni 250 až 300 eur, investovať by mal približne 85 až 105 eur mesačne,“ vysvetľuje I. Kahanec z Brokerie.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
