Podpora v nezamestnanosti sa pri nárokoch vzniknutých od 1. januára 2026 po prvých troch mesiacoch postupne znižuje. Prvé tri mesiace dosahuje 50 percent denného vymeriavacieho základu, vo štvrtom mesiaci 40 percent, v piatom 30 percent a v šiestom už len 20 percent. Človek s hrubou mzdou 1 500 eur tak v modelovom príklade dostane za šesť mesiacov spolu 3 560,90 eura.

Pri hrubej mzde 2 000 eur vychádza celková dávka na 4 747,60 eura a pri mzde 2 500 eur na 5 934,70 eura. Ide o model, v ktorom nárok vznikol 1. januára 2026 a človek počas celých dvoch predchádzajúcich rokov zarábal rovnakú hrubú mzdu. Nemal zároveň obdobia, za ktoré sa poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatilo.

Zmena sa týka ľudí zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie od začiatku roka 2026. Ak nárok vznikol najneskôr 31. decembra 2025, dávka zostáva počas celého podporného obdobia na úrovni 50 percent denného vymeriavacieho základu. Rozhodujúci je dátum zaradenia do evidencie a vzniku nároku, nie deň, keď Sociálna poisťovňa peniaze vyplatí.

Podpora v nezamestnanosti sa počíta za každý kalendárny deň. Mesačná suma preto závisí aj od toho, či má mesiac 28, 30 alebo 31 dní. Ak človek nie je do evidencie zaradený v prvý deň mesiaca, dávka mu patrí len za dni od zaradenia. Podľa pravidiel, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa, sa výsledok zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor.

Ako vychádza dávka pri troch úrovniach mzdy

Denný vymeriavací základ sa určí tak, že sa vymeriavacie základy, teda príjmy, z ktorých bolo zaplatené poistné na poistenie v nezamestnanosti, v rozhodujúcom období spočítajú a vydelia počtom dní tohto obdobia. Pri nároku vzniknutom 1. januára 2026 sú rozhodujúcimi rokmi 2024 a 2025. Spolu majú 731 kalendárnych dní, keďže rok 2024 bol priestupný.

Pri mzde 1 500 eur je súčet príjmov za 24 mesiacov 36 000 eur. Po vydelení 731 dňami a zaokrúhlení nahor na štyri desatinné miesta vychádza denný vymeriavací základ 49,2477 eura. Pri mzde 2 000 eur je to 65,6635 eura a pri mzde 2 500 eur suma 82,0794 eura. Mesačná dávka sa vypočíta vynásobením denného základu, príslušnej percentuálnej sadzby a počtu dní v mesiaci.

Hrubá mzdaDenný základJanuárFebruárMarecAprílMájJúnSpolu
1 500 eur49,2477 eura763,40 eura689,50 eura763,40 eura591 eur458,10 eura295,50 eura3 560,90 eura
2 000 eur65,6635 eura1 017,80 eura919,30 eura1 017,80 eura788 eur610,70 eura394 eur4 747,60 eura
2 500 eur82,0794 eura1 272,30 eura1 149,20 eura1 272,30 eura985 eur763,40 eura492,50 eura5 934,70 eura

Január a marec majú po 31 dní, február 28 dní, apríl a jún po 30 dní a máj 31 dní. Prvé tri mesačné sumy sú vypočítané z 50 percent denného základu. V apríli sa používa 40 percent, v máji 30 percent a v júni 20 percent. Pri premenlivej mzde, odmenách, prerušení poistenia alebo neplatenom voľne bude skutočný výpočet odlišný.

Od júla 2026 platí vyšší strop dávky

Pri nárokoch vzniknutých od 1. júla 2026 je maximálny denný vymeriavací základ 106,5206 eura. Maximálna dávka počas prvých troch mesiacov preto dosahuje 1 597,90 eura za mesiac s 30 dňami a 1 651,10 eura za mesiac s 31 dňami. Nový strop sa podľa Sociálnej poisťovne týka najmä ľudí, ktorých príjem v rozhodujúcom období dosahoval vyššie sumy.

Strop neznamená, že maximálna suma zostane rovnaká počas celého polroka. Aj pri najvyššom možnom dennom základe sa vo štvrtom mesiaci dávka počíta zo 40 percent, v piatom z 30 percent a v šiestom z 20 percent. Okrem percentuálnej sadzby ju naďalej ovplyvňuje počet kalendárnych dní konkrétneho mesiaca.

Vyššie maximum sa neuplatní spätne. Ak človeku vznikol nárok napríklad v júni 2026, jeho denný vymeriavací základ sa od júla automaticky neprepočíta. Pre nároky vzniknuté od 1. júla 2025 do 30. júna 2026 platil maximálny denný základ 100,2083 eura, z ktorého vychádzala najvyššia dávka 1 503,20 eura pri 30 dňoch a 1 553,30 eura pri 31 dňoch.

Nárok vyžaduje najmenej 730 dní poistenia

Dávku môže dostať človek, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Súčasne musí byť v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Jednotlivé obdobia poistenia nemusia nasledovať bez prerušenia, preto sa môžu spočítať aj obdobia z viacerých zamestnaní.

Povinne poistení sú najmä zamestnanci. Poistenie v nezamestnanosti môže vzniknúť aj pri práci na dohodu, ak daný pracovnoprávny vzťah zakladá toto poistenie. Živnostníci a ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby nie sú povinne poistené v nezamestnanosti. Potrebné obdobie môžu získať aj dobrovoľným poistením, ak bolo poistné zaplatené riadne a v zákonnej lehote.

Na priznanie dávky nemá vplyv, či pracovný pomer skončil výpoveďou, dohodou alebo uplynutím dohodnutej doby. Nerozhoduje ani to, či išlo o pracovnú zmluvu na určitý alebo neurčitý čas. Podmienky nároku, započítavané obdobia poistenia aj výnimky podrobne vysvetľuje návod Sociálnej poisťovne k dávke v nezamestnanosti.

Žiadosť o zaradenie do evidencie na úrade práce môže zároveň slúžiť ako žiadosť o dávku. Úrad ju elektronicky odošle Sociálnej poisťovni, takže nezamestnaný nemusí osobitne navštíviť jej pobočku. Nárok možno uplatniť aj priamo v Sociálnej poisťovni, elektronicky, poštou alebo osobne. Pri podaní cez úrad práce je však potrebné v žiadosti uviesť, že človek žiada aj o dávku v nezamestnanosti.