Mnoho ľudí je presvedčených, že Sociálna poisťovňa im výšku dôchodku vypočíta len z príjmu za posledné roky pred dovŕšením dôchodkového veku. Jedným z najväčších mýtov, ktoré sa medzi ľuďmi v súvislosti s dôchodkom šíria, je predstava, že dôchodok sa počíta len z odvodov a príjmov za posledných desať rokov pred dôchodkom.
„Nie je to tak. Pre účely starobného dôchodku Sociálna poisťovňa posudzuje vaše obdobie dôchodkového poistenia počas celého aktívneho pracovného života, spravidla zo zárobku od roku 1984,“ informovala Sociálna poisťovňa.
Nestačí preto v posledných rokoch pred odchodom do penzie dobre zarábať a očakávať vysoký dôchodok. Pri výpočte dôchodku sa totiž zohľadňujú všetky odpracované roky.
Pri výpočte starobného dôchodku sa najprv stanoví osobný mzdový bod za každý jeden odpracovaný rok. Ten vyjadruje, aký bol plat daného človeka v pomere k priemernej mzde. Ak niekto v jednom roku dostával plat, ktorý bol presne na úrovni priemernej mzdy, bude mať priemerný bod za tento rok vo výške 1. Ak niekto zarábal dvojnásobok, získa osobný mzdový bod vo výške 2. No ak by poberal len polovicu priemernej mzdy, jeho osobný mzdový bod za tento rok dosiahne 0,5.
Následne sa osobné mzdové body za jednotlivé roky spriemerujú a získame tak priemerný osobný mzdový bod. Ten môže byť maximálne na úrovni 3. Platí ešte, že v rámci solidarity sa priemerný osobný mzdový bod zvýši tým ľuďom, ktorým vyjde hodnota nižšia ako 1, to znamená, že ich vymeriavací základ pre platenie odvodov bol pod úrovňou priemernej mzdy. Naopak ľuďom, ktorým priemerný osobný mzdový bod vyjde vyšší ako 1,25, sa táto hodnota zase zníži.
Priemerný osobný mzdový bod sa pri výpočte dôchodku vynásobí počtom rokov dôchodkového poistenia a aktuálnou dôchodkou hodnotou. Tá je v roku 2025 na úrovni 18,7434 eura. Každý rok sa zvyšuje o 95 percent nárastu priemernej mzdy v treťom štvrťroku. Vďaka tomu sú nové dôchodky každoročne vyššie ako tie, ktoré boli priznané v predchádzajúcom roku.
K takto vypočítanému dôchodku sa pripočíta ešte valorizácia. V tomto roku je na úrovni 2,1 percenta. Valorizácia v roku 2026 bude podľa odhadov ministerstva financií nižšia ako 4 percentá.
Zo spôsobu výpočtu je jasné, že zaváži každý jeden odpracovaný rok. Ak by napríklad niekto odpracoval 40 rokov a počas prvých 30 rokov by zarábal polovicu priemernej mzdy a v posledných 10 rokoch by jeho plat bol na úrovni dvojnásobku priemernej mzdy, získal by priemerný osobný mzdový bod na úrovni 0,875. Ten by sa ešte upravil na hodnotu 0,9. V tomto roku by tak tento človek dostal dôchodok vo výške 689 eur. Naproti tomu, ak by niekto celý život zarábal 1,5-násobok priemernej mzdy, dostal by dôchodok vo výške 1 087,10 eura.
Ak by platilo, že výšku dôchodku ovplyvnia len zárobky v posledných desiatich rokoch, musel by mať človek, ktorý 30 rokov zarábal polovicu priemernej mzdy a ďalších 10 rokov dvojnásobok priemernej mzdy, vyšší dôchodok ako ten, čo celých 40 rokov dostával 1,5-násobok priemernej mzdy.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
