Analýza ERA: Po pandémii dopláca odvetvie na extrémne suchá, dopady rusko-ukrajinského vojenského konfliktu, dusia ho drahé vstupy, rast cien obalovej techniky a tiež ekologických alternatív. Chýbajú sezónni pracovníci aj vodiči kamiónov.


Agrosektor zažíva extrémne suchý rok s nedostatkom vlahy, no to je zjavne len špička ľadovca. Ako sa ukazuje, spomedzi odvetví dopláca po pandémii najviac aj na paradoxy doby. Rozhodnutia a udalosti na jednej strane sveta majú významný vplyv na produkciu potravín na druhej strane sveta. A to vrátane dramatického zvýšenia cien vplyvom rusko-ukrajinského konfliktu, ktoré stláčajú ziskové marže spoločností. „Turbulencie  pociťuje väčšina sektorov, no v prípade agrosektora ich je súbežne hneď niekoľko. Či nedostatok pracovných síl v dôsledku pandémie, ktorý  spôsobil problémy pri zbere úrody, prerušenie dodávateľských reťazcov, problémy s logistikou, ďalej prudký rast cien hnojív, ale aj rastúce náklady na obalovú techniku, ako aj prudko rastúce náklady na pohonné látky,“ konštatuje Juraj Janči, senior konzultant spoločnosti Expense Reduction Analysts. Nadnárodná spoločnosť ERA patrí k svetovo vedúcim špecialistom v riadení a optimalizácii nákladov firiem a s tým súvisiacich procesov.

Agrosektoru v EÚ len pomoc nepomôže
llustračné foto: pexels.com

Chýba pracovná sila

Poľnohospodárstvo je do značnej miery závislé od pracovnej sily. Len v EÚ sa každoročne zamestná podľa údajov z únie približne 600 000 sezónne migrujúcich poľnohospodárskych pracovníkov. Pandémia a najmä lockdowny tak priniesli osirené polia a nezozbieranú úrodu. „Faktom však je, že aj keby boli podniky schopné pozbierať, spracovať a zabaliť svoje produkty, v EÚ chýba podľa štatistík Svetovej banky 400 000 vodičov nákladných vozidiel. Výsledkom bol narušený dodávateľský reťazec, ktorý ilustrovali prázdne regály a nespokojní zákazníci,“ podotýka Juraj Janči.

Invázia Ruska na Ukrajinu priniesla poľnohospodárom ďalšiu ranu. „ V roku 2019 stál bušel pšenice približne päť eur. Dnes je to dvojnásobok tejto ceny. Dôvodom tohto výrazného nárastu je skutočnosť, že Rusko a Ukrajina sa podieľajú 25,8 % na celosvetovom vývoze pšenice. Rusko je tiež druhým najväčším producentom zemného plynu, ktorý je kľúčovou zložkou dusíkatých hnojív. Bez neho sú výnosy plodín oveľa nižšie,“ vysvetľuje Juraj Janči. V júli bol index cien komodít Svetovej banky o 80 % vyšší ako pred dvoma rokmi a o 15 % vyšší ako dva mesiace predtým. Aj preto odborníci očakávajú, že ceny potravín v tomto roku vzrastú približne o 20 %, kým začnú klesať.

Ako prežiť turbulencie

EÚ už navrhuje pre členské štáty paušálnu platbu poľnohospodárom, ktorí by v rámci tohto programu mohli dostať 15 000 eur. Malé a stredné podniky by mohli získať až 100 000 eur.

Bez ohľadu na to, aké opatrenia jednotlivé vlády prijmú a či firmy zachránia, odborníci ERA upozorňujú na možnosti, ktoré dokážu hráčom z agrosektora pomôcť prežiť turbulencie a ostať aj konkurencieschopnými. „Jednou z možností je optimalizácia obstarávania v najdôležitejších oblastiach výdavkov,“ upozorňujeRobert Balheim, partner spoločnosti Expense Reduction Analysts. V prípade agrosektora ide nielen o nákup či predaj komodít, skryté rezervy môžu byť aj pri obstarávaní hnojív, obalovej techniky, odpadu a recyklácie, vozidlového parku a pod.

Cena obalovej techniky porastie

Naši odborníci predpokladajú, že ceny obalov budú minimálne počas nasledujúcich 12 mesiacov naďalej rásť. Prudký nárast už vidíme pri nákladoch na plastové obaly. Tento trend ilustruje cena polyetyléntereftalátu (PET), ktorá v rokoch 2020 až 2022 vzrástla o 89 %,“ konštatuje Robert Balheim. V krajinách ako Španielsko, Taliansko, Nemecko a Spojené kráľovstvo sa vlády snažia ovplyvniť zníženie používania plastových obalov zavedením dane pre spoločnosti, ktoré používajú primárne plasty. „Ak si však vezmeme ako  alternatívu kartón, aj jeho cena išla výrazne nahor tak, ako rastie dopyt po zásielkovom obchode. Napríklad len Amazon minie ročne na kartón takmer 20 miliárd dolárov,“ podotýka Robert Balheim na základe údajov Bloomberg. Cena hliníka, používajúceho sa na plechovky, pritom tiež vzrástla o 40 % a prudko rastúce ceny energií rekordne zvýšili aj náklady na sklo. „Vždy preto s firmami analyzujeme ich potreby a možné alternatívy riešenia na základe skutočných aj predpokladaných výdavkov a hľadáme priestor pre úspory bez zásahu core biznisu,“ dodáva Robert Balheim.

Komodity na rekordoch

Ceny potravín sú v dôsledku invázie najvyššie za ostatných desať rokov. „Naši špecialisti zaznamenali dramatický nárast cien olejov (23 %) a obilnín (17 %), pričom v oboch prípadoch hrozil ich nedostatok. V čase mieru obe krajiny spoločne produkovali približne 50 % svetovej produkcie slnečnicového oleja, 19 % všetkého ovsa a jačmeňa a 14 % všetkej pšenice,“ konštatuje Robert Balheim. Faktom však je, že aj ceny alternatívnych komodít vzrástli. Napríklad ceny palmového a repkového oleja. Vysoké náklady na pšenicu, jačmeň a raž spôsobili prudký nárast ceny ciroku. „Aj tu sa, samozrejme, úspory dôkladnou analýzou a správnym nastavením nákladov dajú nájsť,“ dodáva na príklade jednej firmy z oblasti cukroviniek, kde sa pri obstaraní surovín podarilo dosiahnuť ročnú úsporu 15 %.

Miliardy ton odpadu

Svet každoročne vyprodukuje viac ako 1,8 miliardy ton odpadu. Toto číslo sa neznižuje, naopak, dramaticky sa zvyšuje. „Znížením nákladov na odpad a maximalizáciou zliav na recyklovateľný materiál môžu agropotravinárske organizácie dosiahnuť významné úspory nákladov a zároveň pomôcť pri plnení podnikových cieľov súvisiacich s recykláciou, udržateľnosťou a životným prostredím,“ podotýka Robert Balheim. EÚ tlačí na zníženie množstva skládkovaného odpadu a zvýšenie recyklácie. Krajiny na dosiahnutie cieľov využívajú aj daň, čo však zneužívajú mnohí dodávatelia na zvýšenie svojich cien a marží. „Podniky by preto mali pravidelne porovnávať svoje náklady s trhom, aby sa vyhli plateniu nadhodnoty,“ podotýka odborník. Jedna z firiem zaoberajúcich sa výrobou hotových jedál takto po zanalyzovaní dosiahla ročné úspory vo výške 62 % v prípade zberu odpadu a 37 % pri nákladoch na recykláciu.

Pohonné hmoty aj chemikálie

Náklady na vozidlový park sa pravidelne objavujú v troch hlavných kategóriách nepriamych výdavkov firiem z agropotravinárskeho sektora. V roku 2020, keď sa svet dostal do útlmu, cena za barel ropy prudko klesla. Dnes sa nielenže vyšplhala späť nahor, ale naďalej rastie ďaleko nad úroveň spred pandémie,“ podotýka Juraj Janči. Aj tu sa podľa odborníka dajú zanalyzovať a optimalizovať výdavky na pohonné látky a vozidlový park tak, aby sa dosiahla úspora, no nebol ohrozený core biznis.   

Podobne zníženie produkcie a narušenie dodávateľských reťazcov v chemickom priemysle počas pandémie spôsobilo problémy najmä v agropotravinárskom priemysle, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na chemikálie, no kde sa rovnako dajú nájsť úspory optimalizáciou nákladov. „Úspešným je prípad európskej firmy, ktorá optimalizáciou ušetrila viac ako štvrtinu nákladov na laboratórne dodávky týkajúce sa ingrediencií,“ dodáva odborník ERA

(Inzercia)