Centrálne banky naskočili do inflačnej „hry“ veľmi neskoro, nakoľko podcenili silu stimulov poskytnutých počas pandémie. Teraz sa pre zmenu sústreďujú predovšetkým na jadrovú infláciu, čoho výsledkom môže byť veľká chyba a značné dopady. Prím v prichádzajúcej kríze budú totiž hrať potraviny a energie a globálne otepľovanie a zelená transformácia budú infláciu ešte zhoršovať.
Indexy jadrovej inflácie totiž odstraňujú zo sledovaného koša energetické a potravinové položky. Považujú sa za volatilné a nepoháňajú ich zmeny trendu v celkových cenách. Kľúčovým predpokladom je aj to, že za nimi stoja dočasné faktory, ktoré sa neskôr vytratia.
„Svet nedostatočne investoval do globálneho energetického a ťažobného priemyslu a to nás bude mátať ešte roky. Potraviny a energia navyše spolu veľmi úzko súvisia,“ hovorí Peter Garnry zo Saxo bank. Nateraz by podľa neho už malo byť jasné, že ignorovať potraviny a energie môže byť vážnou chybou zo strany centrálnych bánk. Klimatické zmeny spôsobia, že globálna produkcia potravín bude ešte volatilnejšia a bude tlačiť ceny nahor a ekologická transformácia zase bude roky udržiavať ceny energií vysoko. „Myslíme si, že nadchádzajúca dekáda bude v mnohých ohľadoch reprízou 70. rokov minulého storočia, keď politici budú zasahovať do ekonomiky, aby zmiernili dopad vyšších cien, avšak tieto rozhodnutia len udržia infláciu a predĺžia cyklus,“ dodáva odborník Saxo Bank.
Zdroj: Bloomberg
V inflačnom prostredí sa musí podľa Garnryho hmotný svet dramaticky zväčšiť, čo je príležitosť pre investorov. Tento rok si dobre vedú hlavne komodity, obrana, obnoviteľná energia, logistika a skladovanie energie.
Peter Garnry, akciový stratég Saxo Bank
