Rast cien v Spojených štátoch sa nevyvíja podľa predstáv centrálnej banky, ktorá naň musela opätovne reagovať zvýšením úrokových sadzieb. Tie včera večer Fed upravil o 0,75 p. b. na aktuálne rozpätie 3,00 % – 3,25 %. Do konca roku sa sadzby môžu vyšplhať aj cez 4 %, všetko bude záležať od toho, ako rýchlo a či vôbec bude inflácia klesať.
Fed bojuje s infláciou
Rast cien v USA sa nevyvíja až tak zle, no Fed si predstavuje rýchlejší pokles, preto pristúpil k zvýšeniu sadzieb. Inflácia klesla už druhý mesiac v rade na augustových 8,3 %, v júli bola 8,5 % a mesiac predtým 9,1 %. Zatiaľ to vyzerá tak, že už dosiahla svoje maximum, a to hlavne kvôli nižším cenám energetických komodít. To je fenomén, ktorý našťastie začíname pociťovať aj v Európe, vďaka čomu inflácia klesá vo viacerých štátoch starého kontinentu, aj keď tento vývoj sa na Slovensku nateraz neprejavil.
Zvyšovanie úrokových sadzieb síce pomôže znížiť infláciu, na strane druhej však dokáže poškodiť ekonomiku. V USA je dobrým indikátorom prichádzajúcej recesie rozdiel výnosu medzi dvojročnými a desaťročnými dlhopismi. Ten je v štandardnej dobe kladný, od začiatku júla sa ale dostáva do záporných čísel a len tak sa z nich nedostane. Recesia je teda v Spojených štátoch na spadnutie a v nejakej forme s vysokou pravdepodobnosťou udrie.
Fed je evidentne ochotný skrotiť infláciu aj za cenu poškodenia ekonomiky, čo vyhodnotil ako menšie zlo. Tzv. prevrátená výnosová krivka (rozdiel medzi výnosom dlhopisov jednej krajiny) sa nevyskytuje iba v USA, ale aj v susednom Česku, Maďarsku, Poľsku alebo Kanade.
Silný dolár = svetový problém?
Dolár od polovice minulého roku posilňuje voči väčšine svetovým mien, voči euru to bolo od 1.7.2021 takmer o 20 %, oproti českej korune o 16 % a oproti švajčiarskemu franku o 5 %. Posilňovanie dolára je skvelá správa pre amerických občanov, ktorí cestujú do zahraničia, pre všetkých ostatných ľudí na svete to ale dobrá správa nie je.
Asi polovica medzinárodného obchodu sa uskutočňuje v dolároch a väčšina svetových komodít je denominovaná v tejto mene. Ak by sa aj cena komodity nezmenila (a takých za ostatný rok veľa nie je), odberatelia za ňu aj tak zaplatia v ich domácej mene kvôli silnému doláru viac. Prvá krajina, ktorá na silný dolár doplatila, je Srí Lanka. Ďalší na rade bude pravdepodobne Pakistan, ktorého mena oslabila za rok viac ako o 50 % a štát je na pokraji bankrotu. Nestabilné ekonomiky alebo krajiny tretieho sveta budú mať veľký problém silný dolár ustáť a čím dlhšie bude jeho dominancia trvať, tým to bude horšie. Aktuálne odhady hovoria o základnej úrokovej sadzbe v USA na konci budúceho roka na úrovni 3,75 – 4,50 %, dolár preto len tak neoslabí.
Krajiny väčších ekonomických celkov (napr. EÚ alebo eurozóny) majú väčšiu šancu prežiť než vlci samotári.
Akčná ECB
Začiatkom septembra zvýšila sadzby aj ECB, a to veľmi razantne o 75 bázických bodov, čím prakticky všetkých zaskočila. Podľa vyjadrenia vysokých predstaviteľov ECB bude pre normalizáciu inflácie v eurozóne potrebné sadzby zvýšiť aj na ďalších zasadnutiach rady guvernérov. Euro v reakcii na tento krok krátko poslinilo nad paritu (1:1), ale po pár dňoch sa opäť vrátilo na kurz jedno euro za jeden dolár.
Ekonómovia odhadujú, že neutrálna úroková sadzba, teda hodnota, ktorá ekonomiku nepoškodí a ani jej nepomôže, je medzi 1,50 % – 2,00 % a je pravdepodobné, že ECB bude zvyšovať až na vrchnú hranicu tohto intervalu. Všetko ale bude záležať na aktuálnych dátach, ktoré budú prúdiť z ekonomiky a v dnešnej volatilnej dobe je zložité čokoľvek odhadovať.
Filip Louženský
analytik Portu