Členské krajiny EÚ vynakladajú ročne miliardy eur na nahrádzanie škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi. Len v roku 2020 tieto škody presiahli 12 miliárd EUR, pričom za poslednú dekádu to bolo asi 161 miliárd. Ide o priame náklady, ktoré štáty vynakladajú – napríklad na odstraňovanie škôd, avšak nezapočítavajú nepriame náklady súvisiace so zdravotníctvom, zničením biodiverzity, kultúrneho dedičstva či nevyčísliteľnými stratami na ľudských životoch. V časoch čoraz častejších extrémov počasia v dôsledku klimatickej zmeny môžeme predpokladať, že tieto náklady budú v čase stále narastať. Zároveň platí, že čím viac budeme investície v oblasti klímy odkladať, tým vyšší konečný účet napokon bude. Rovnako ako v zdravotníctve, aj tu platí, že je lacnejšia prevencia než liečba, hoci aj na dlhodobom horizonte.
Klimatická zmena je často spájaná s nárastom globálnej teploty, čo je však len časť celého problému. Táto totiž zahŕňa nielen rast teploty, ale aj rastúci výskyt extrémov počasia, ktoré nie sú typické pre konkrétne geografické územie. Zahŕňa teda napríklad aj vysušovanie pôdy, zrážky, ktoré sú menej časté a zároveň prívalové spôsobujúce povodne či dokonca výskyt takých javov, ktoré neboli bežné, ako napríklad tornáda. Okrem iného tiež dochádza k roztápaniu ľadovcov, strate biodiverzity, častejším lesným požiarom v dôsledku sucha, čo so sebou prináša aj značné ekonomické dôsledky.
Podľa dát Eurostatu dosiahli v krajinách EÚ celkové straty súvisiace s klímou (zahŕňajú meteorologické, hydrologické a klimatologické javy) v roku 2020 až 12,1 mld. EUR, pričom najdôležitejším prispievateľom boli meteorologické javy ako napríklad búrky (viac než 7 mld. EUR), nasledované hydrologickými ako sú záplavy (3,3 mld.) a klimatologickými javmi (sucho, požiare, vlny prílišného tepla/zimy). Len za uplynulú dekádu presiahli celkové náklady 161 miliárd EUR.
Dôležité je uvedomiť si, že ide o priame náklady na vyrovnávanie sa s nepriaznivými prírodnými javmi. Do celkových nákladov je dôležité započítať aj nepriame náklady napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, nevyčísliteľné straty na životoch počas prírodných katastrof či stratu prirodzenej biodiverzity alebo kultúrneho dedičstva. Náklady spojené s menovanými javmi na Slovensku predstavovali 4,1€/obyvateľa (2020), čim sa držíme na chvoste krajín EÚ. Najvyššie náklady na obyvateľa zaznamenalo Grécko (takmer 91 EUR) a Francúzsko (viac než 62 EUR). Naopak, menej než Slovensko vynaložili len Slovinsko a Bulharsko. Ide však o náklady v jednom konkrétnom roku, tieto sa v závislosti od výskytu extrémnych javov počasia môžu medziročne značne líšiť.
V čase rastúcich extrémov počasia a zvýrazňujúceho sa problému zmeny klímy sa netradičné javy vyskytujú čoraz častejšie. Toto naznačuje, že náklady nevyhnutné sa vyrovnávanie sa so zmenou klímy budú v čase narastať. Investície nevyhnutné na splnenie Parížskej dohody sa rátajú v miliardách EUR, v konečnom dôsledku však prinesú nižšie dopady na obyvateľstvo a krajiny v dlhodobom horizonte (a teda aj nižšie ekonomické náklady). Platí totiž, že čím dlhšie budeme boj s klímou odkladať, tým bude „účet“ vyšší – či už v podobe nákladov na zmiernenie dopadov alebo investícií, ktoré nám pomôžu takýmto udalostiam predchádzať.