Vojna v Iráne pokračuje, takisto aj konflikt na Ukrajine. Ropa je stále drahá, tlačí na rast inflácie a centrálne banky už hovoria o opatrnom zvyšovaní úrokových sadzieb.
V takomto nestabilnom geopolitickom prostredí by mala cena zlata ako bezpečného prístavu rásť.
Lenže jeho hodnota klesla. Na konci februára stála jedna unca viac ako 5 300 dolárov. Na konci apríla to bolo už menej ako 4 600 dolárov.
Čo bolo za rastom zo začiatku roka?
Zdvojnásobenie ceny zlata medzi januárom 2025 a februárom 2026 prilákalo pozornosť investorov. Zlatu sa v predchádzajúcich rokoch darilo dobre vďaka slabnúcemu doláru, výhľadu na znižovanie úrokových sadzieb v USA, rekordnému dopytu centrálnych bánk, geopolitickej neistote, ale aj rastu záujmu retailových investorov.
Výhľady analytikov na rast jeho ceny boli ešte na konci februára optimistické. Potom prišiel nečakaný útok USA a Izraela na Irán, blokovanie Hormuzského prielivu a ropná kríza.
Zlato zareagovalo opačne ako zvyčajne, jeho cena začala klesať.
Cenový paradox?
„Túto bezprostrednú reakciu zlata na útok na Irán treba čítať najmä vo svetle mimoriadnej “býčej rally” z predošlých dvoch rokov,” vysvetľuje Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm spoločnosti Wealth Effect Management.
Naznačuje, že cena tohto vzácneho kovu vyrástla až príliš vysoko aj vďaka rozpútaniu obchodných vojen USA voči všetkým a pred touto historicky bezprecedentnou neistotou v hospodárskej a geopolitickej politike sa investori bránili aj nákupom zlata.
Podľa analytikov za poklesom ceny zlata stojí špecifický charakter súčasnej krízy, kde proti sebe stoja dva protichodné faktory: strach z vojny a realita vysokých úrokových sadzieb.
Hlavným dôvodom, prečo zlato nereaguje na vojnu tradičným rastom, je vplyv drahých energií na menovú politiku. Konflikt v Iráne totiž nie je len politickým rizikom, ale predovšetkým energetickým šokom, ktorý cez ceny ropy poháňa infláciu smerom nahor.
„Vyššia inflácia znamená tlak na úrokové sadzby. Práve to zlatu škodí najviac, keďže pri vysokých sadzbách jednoducho prehráva konkurenčný boj s aktívami, ktoré vynášajú úrok,“ vysvetľuje Ondrej Greguš, analytik XTB.
Jakub Timčák, analytik Across Private Investments, dopĺňa, že trh dnes viac rieši infláciu, dlhopisy a dolár než samotnú vojnu. „Keď trh začne veriť, že sadzby ostanú vyššie dlhšie, zlato stráca časť príťažlivosti, pretože nenesie úrok. Do toho sa pridal silnejší dolár a rast výnosov amerických dlhopisov, čo zlato ďalej oslabilo,“ dodáva.
Matej Bajzík, produktový špecialista na investície zo spoločnosti Finportal, potvrdzuje, ževyššie výnosy dlhopisov a silnejší dolár sú pre zlato dvojitý protivietor. To je dôvod, prečo jeho cena napriek vojne klesá.
Je zlato stále bezpečným prístavom?
Napriek súčasnému poklesu odborníci neodpisujú zlato ako ochranný prvok portfólia. Zdôrazňujú však, že jeho funkcia „poistky“ závisí od typu krízy. Kým pri finančných kolapsoch funguje excelentne, pri inflačných šokoch vyvolaných nákladmi je situácia zložitejšia. „Zlato bezpečným prístavom stále je, len nie v každom type krízy rovnako,“ konštatuje O. Greguš.
Podľa neho zlato funguje výborne pri deflačnej panike, finančných krízach alebo keď investori neveria centrálnym bankám. Tento konflikt je však špecifický, ide o energetický šok s inflačnými dôsledkami. V takom prostredí zlato bojuje na dvoch frontoch naraz, inflácia mu pomáha, ale vyššie sadzby ho zároveň brzdia.
„Kto nakúpil zlato pred konfliktom ako poistku, neprerába dramaticky. Kto čakal rýchly skok nahor, bol sklamaný,” vraví O. Greguš.
Podľa J. Timčáka netreba robiť unáhlené závery. „Zlato bezpečným prístavom zostáva, ale dnes sa správa oveľa volatilnejšie, než boli investori zvyknutí,“ tvrdí. Krátkodobo môže zlato padať aj v čase konfliktu, no dlhodobo podľa neho zostáva uchovávateľom hodnoty a poistkou proti systémovým šokom.
Drobní investori v panike predávajú
Klesajúca cena zlata podľa odborníkov súvisí aj s tým, že medzi januárom a februárom prilákalo pozornosť aj retailových investorov, ktorí sa ho teraz pod tlakom neistoty zbavujú.
J. Timčák upozorňuje, že keď sa trhy zľakli inflácie a vyšších sadzieb, časť investorov začala zlato predávať, aby zvýšili likviditu alebo pokryli straty v iných aktívach. Za tri týždne konfliktu odtieklo z ETF fondov na zlato približne 8 miliárd dolárov.
„Retailoví investori sú typicky citlivejší na krátkodobé pohyby a keď zlato prestalo rásť, mnohí vystúpili,“ hovorí O. Greguš.
Martin Zolák, predseda predstavenstva Epo Invest, vidí za prepadom aj špekulácie. „Korekcia v marci bola spôsobená predovšetkým rozhodnutím hedgových fondov a špekulantov vybrať zisky po 70 % raste za posledných 18 mesiacov,” pripomína.
Koľko zlata patrí do portfólia
Vzhľadom na vysokú volatilitu a neistý vývoj analytici odporúčajú k zlatu pristupovať s chladnou hlavou. Tvrdia, že neexistuje univerzálne číslo koľko zlata držať v portfóliu, no nemalo by mu dominovať.
„Všeobecne sa hovorí o 5 až 10 percentách portfólia ako o rozumnej alokácii do zlata v čase zvýšenej neistoty,“ odporúča O. Greguš.
J. Timčák prízvukuje konzervatívny prístup: „Zlato má byť poistka, nie hlavný motor výnosu.“
Univerzálne množstvo zlata v portfóliu investora neexistuje, je to veľmi individuálna vec. Konkrétny podiel zlata v portfóliu závisí od veku investora, časového horizontu, rizikového profilu a od toho, čo už v portfóliu má.
Analytici naznačujú, že podiel zlata v majetku by mal odrážať individuálny rizikový profil investora. Kým pre dlhodobých akciových investorov postačuje spodná hranica 5 %, opatrnejší klienti môžu podiel zvýšiť, najmä ak chcú diverzifikovať mimo tradičného finančného systému.
Výhľad na najbližšie mesiace
Analytici neradi predikujú cenu zlata, pretože do jej vývoja vstupujú mnohé neznáme. Budúcnosť ceny zlata bude závisieť od dvoch faktorov: od výsledku konfliktu v Iráne a od rétoriky centrálnych bánk. Trh sa nachádza v patovej situácii a čaká na jasný signál.
„Ak sa podarí dohoda o Hormuze, cena má priestor rásť späť k februárovým maximám,“ hovorí O. Greguš. Ak rokovania zlyhajú a konflikt eskaluje, zlato zostane v patovej situácii, ktorú vidíme teraz.
M. Bajzík z Finportalu je v odhadoch konkrétnejší: „Pokiaľ nepríde nejaká nová prevratná správa, očakávam, že sa budeme držať v okolí 5 000 dolárov za uncu.“
V. Vaňo pripomína, že tie najoptimistickejšie prognózy najväčších investičných bánk vidia zlato na cene 6 600 dolároch za uncu, kým podľa tých najpesimistickejších bude stáť 3 600 dolárov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
