Cena zlata od začiatku vojny s Iránom prudko klesla a spochybnila predstavu, že tento kov je v časoch geopolitického napätia automaticky bezpečným prístavom pre investorov. Od začiatku americko izraelského bombardovania Iránu 28. februára sa zlato prepadlo o 16 percent a zmazalo väčšinu tohtoročných ziskov. Informoval o tom denník Financial Times.
Hoci sa zlato pri vypuknutí konfliktu spočiatku držalo a počas prvých dní si udržalo predvojnovú hodnotu, neskôr ho zasiahla širšia vlna výpredajov na finančných trhoch. Investori totiž začali predávať aj ziskové pozície, aby získali hotovosť na krytie strát v akciách a dlhopisoch.
Analytici upozorňujú, že zlato sa pri prudkých otrasoch na trhoch často nespráva tak, ako mnohí očakávajú. Rhona O’Connell zo spoločnosti StoneX pre Financial Times uviedla, že investori by nemali podliehať pasci predstavy o bezpečnom útočisku. Podľa nej zlato pri výpredajoch akcií a amerických štátnych dlhopisov takmer vždy klesá, pretože ho investori predávajú, aby si zaistili hotovosť.
Podľa Jasona Turnera z nemeckej banky Berenberg finančné inštitúcie likvidovali ziskové pozície v zlate aj preto, aby pokryli takzvané maržové výzvy. Dáta spoločnosti Vanda zároveň ukazujú, že z globálnych ETF fondov naviazaných na zlato od začiatku vojny odtieklo približne 10,8 miliardy dolárov.
K poklesu ceny prispeli aj očakávania vyšších úrokových sadzieb. Tie zvyšujú výnosy dlhopisov, a tie sa potom pre časť investorov stávajú atraktívnejšou alternatívou než zlato, ktoré nenesie žiadny úrok.
Aj po marcovom prepade však zlato zostáva historicky drahé. V utorok sa jeho cena pohybovala okolo 4 400 dolárov za troyskú uncu. Viacerí analytici navyše predpokladajú, že po odznení paniky by sa mohlo opäť zotaviť. Podľa expertov z BMO by zlato mohlo získať späť veľkú časť strát, keď sa na trhy vráti ochota investorov podstupovať riziko.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: