Keď pred pár týždňami české médiá začali písať o projekte nového mrakodrapu v Prahe, ten nevzbudil pozornosť len svojou výškou, ale aj architektúrou. Výška novej budovy bude 136 metrov, vďaka čomu sa stane najvyššou budovou v Českej republike.
(PR)
Zaujímavejšia bude konštrukcia znázorňujúca vrak lode, ktorá bude na obytnú vežu akoby opretá. Keď sa pozrieme na výškové budovy v Bratislave, sú viac koncentrované pri centre mesta ako v Prahe, ale architektonicky žiadna nie je taká odvážna ako mrakodrap, ktorý vznikne v českom hlavnom meste.
Navyše nová najvyššia česká budova bude stále výrazne nižšia ako tá na Slovensku. A napríklad najvyššia súčasná budova v Prahe, City Tower, by v Bratislave obsadila až štvrtú priečku. Prečo sa v Bratislave stavajú vyššie mrakodrapy ako v Prahe?
Silueta mesta je iná
Rozdiel medzi siluetami oboch metropol je veľký. Zatiaľ čo Bratislava zažíva rozmach v takzvanom downtowne, ktorý vyčnieva nad ostatné mestské štvrte v jeho okolí, Praha drží výškovú zástavbu na uzde aj v širšom centre mesta.
Je to z dôvodu prísnej ochrany pamiatkovej rezervácie centra Prahy, ktoré je pod záštitou UNESCO. Výškové budovy v historickom centre Prahy sú obmedzené územným plánom na maximálne 20 až 30 metrov. Aj preto developeri stavajú vyššie budovy na okraji Prahy najmä v štvrti Pankrác v Prahe 4. Ale aj tam nedávne zmeny v územnom pláne sprísnili limity na výšky budov zo 100 na 60 metrov. Vo vybraných okrajových lokalitách sa v Prahe počíta s výškovým limitom do 150 metrov.
Bratislava má oveľa menšie historické centrum ako Praha. Na rozdiel od českého hlavného mesta nemalo to slovenské dlhodobo žiadny výškový limit zapísaný v územnom pláne. Práve absencia pevného stropu umožnila na Nivách (downtown) vznik výškových budov.
Až pred štyrmi rokmi Metropolitný inštitút v Bratislave navrhol výškové obmedzenia, ktoré sú však vyššie ako v Prahe. Maximálna výška mrakodrapov má byť podľa štúdie 160 metrov. Čím bližšie je budova k historickému centru, tým by mala byť nižšia.
Najvyššou stavbou v Bratislave, ale aj na celom Slovensku je Eurovea Tower, ktorá s výškou 168 metrov navrhnutý limit presahuje.
Pri plánovaní a regulácii Praha predbehla Bratislavu
V Bratislave je problém aj v tom, že navrhnuté stropy ešte nie sú plne záväzné, pretože sa nezapracovali formou zmien a doplnkov do územného plánu. Napriek tomu sú pre developerov výškové pravidlá fakticky záväzné už teraz, pretože bez ich rešpektovania nezískajú od mesta povolenie na výstavbu.
Podľa zákona o územnom plánovaní má Bratislava povinnosť nahradiť starý územný plán novým najneskôr do roku 2032. Mesto deklaruje, že to stihne skôr, možno do roku 2030. Na porovnanie, Prahe trvala príprava Metropolitného plánu 14 rokov. Prijala ho až v máji tohto roka.
Zaujme nielen výškou
Projekt mrakodrapu Top Tower, ktorý je naplánovaný v pražskej časti Nové Butovice, získal nedávno stavebné povolenie. Mrakodrap by mal vzniknúť na západnom okraji českého hlavného mesta v Prahe 13. Samotná budova síce bude vysoká 126 metrov, ale s konštrukciou v tvare vraku lode bude o 10 metrov vyššia. Po dokončení sa stane najvyššou stavbou v Česku. Doposiaľ bola najvyššia budova AZ Tower v Brne, ktorá meria 111 metrov.
Mrakodrap a vrak lode navrhli architekt Tomáš Císař a známy český výtvarník David Černý. Ten stál napríklad za projektmi ako socha svätého Václava sediaceho na bruchu svojho mŕtveho, dole hlavou zaveseného koňa či sochy batoliat, ktoré lezú po Žižkovskej televíznej veži v Prahe.
Pražský mrakodrap by mal mať 44 podlaží, z toho 37 nadzemných, a ponúkne 250 bytov. Mali by byť malé a slúžiť ako co-living. Developerom projektu v hodnote 82 miliónov eur je firma Trigema, za ktorou stojí milionár Marcel Soural. Jeho majetok magazín Forbes odhaduje na viac ako 3,5 miliardy českých korún (145 miliónov eur).
Soural s Davidom Černým dlhodobo spolupracuje a dáva mu vo svojich pražských projektoch priestor na realizáciu.
Trigema sa zaviazala, že mestskej časti v Prahe 13 prispeje do rozpočtu sumou 3,1 milióna eur. Zároveň upraví verejný priestor okolo budúceho mrakodrapu.
Príbeh chobotnice a kvapky
Výstavba tohto mrakodrapu však nemusí byť bezproblémová. Určite sa nájdu aj odporcovia projektu, o ktorom sa už hovorí od roku 2019. Stavbu v minulosti kritizovali lokálni politici v Prahe 13 a niektorí miestni obyvatelia.
Ako príklad nevyužitej príležitosti zaujať netradičnou architektúrou môže slúžiť nezrealizovaný návrh novej budovy národnej knižnice v Prahe. Tá mala mať tvar chobotnice, čo vyvolalo u časti verejnosti, ale aj medzi politikmi obavy a protesty. Odporcovia kritizovali nielen futuristickú architektúru, ale aj umiestnenie knižnice na Letnej, kde by vraj narušila celkovú panorámu Pražského hradu. Napriek tomu, že za projektom stál svetoznámy britsko-český architekt Jan Kaplický, sa knižnica napokon nezrealizovala a v roku 2008 bol projekt zrušený.
O tom, že aj kontroverzné architektonické diela vedia zaujať a pritiahnuť do mesta turistov, svedčí aj úspech Eiffelovej veže či centra Pompidou v Paríži alebo aj Tancujúceho domu v Prahe. Všetky projekty vo svojej dobe kritici označovali ako škaredé monštrá. Dnes patria k najnavštevovanejším a najfotografovanejším budovám v oboch mestách.
Na Slovensku máme tiež príklady architektonicky zaujímavých výškových budov, ale je ich málo. Za zmienku stojí Sky Park na Nivách, za ktorým stojí štúdio známej architektky Zahy Hadid. Naopak, návrh observatória na brehu Dunaja v tvare kvapky vody, ktoré malo nahradiť zbúrané kultúrne centrum PKO, sa napokon realizovať nebude.
TOP 5 najvyšších budov v Bratislave
- Eurovea Tower (Pribinova) – 168 metrov
- Nivy Tower ( Nivy) – 125 metrov
- Klingerka ( Nivy) – 118 metrov
- Panorama Tower (Landererova) – 112 mestrov
- Tower 115 (Pribinova) – 104 metrov
TOP 5 najvyšších budov v Prahe
- City Tower (Pankrác) – 109 metrov
- City Empiria (Pankrác) – 104 metrov
- V Tower (Pankrác) – 104 metrov
- Rezidence Eliška (Vysočany) – 93,6 metra
- Grand Hotel Prague Towers (Vyšehrad/Pankrác) – 84 metrov
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: