Ľudia a firmy, ktorí si pre zdaniteľné príjmy zo zahraničia predĺžili lehotu o šesť mesiacov, musia podať daňové priznanie do 30. septembra 2026. Najneskôr v rovnaký deň musia zaplatiť aj daň za rok 2025. Ide o konečný termín predĺženej lehoty, ktorý už nemožno ďalším oznámením opätovne predĺžiť.
Termín sa týka daňovníkov, ktorí najneskôr 31. marca 2026 oznámili daňovému úradu predĺženie lehoty do konca septembra a uviedli, že mali zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí. Šesťmesačný odklad mohli využiť fyzické aj právnické osoby, s výnimkou daňovníkov v konkurze alebo likvidácii, pre ktorých platí osobitný postup. Oznámenie sa podávalo na predpísanom tlačive a daňovník v ňom musel uviesť novú lehotu.
Fyzická osoba však nemusí podať priznanie iba preto, že si lehotu predĺžila. Ak jej celkové zdaniteľné príjmy za rok 2025 nepresiahli 2 876,90 eura a zároveň nevykázala daňovú stratu, povinnosť podať priznanie jej spravidla nevznikne. Finančná správa v takom prípade odporúča oznámiť daňovému úradu, že daňovníkovi povinnosť podať priznanie nevznikla. Výnimkou je situácia, keď správca dane daňovníka na podanie priznania vyzve.
Zahraničným príjmom môže byť mzda za prácu vykonanú mimo Slovenska, odmena za podnikanie alebo služby, príjem zahraničnej prevádzkarne, prenájom či predaj nehnuteľnosti v cudzine, úroky, licenčné poplatky alebo dividendy. Ak daňovník využil šesťmesačný odklad, no v priznaní napokon žiadny zahraničný príjem neuvedie, správca dane môže preveriť, či boli podmienky na predĺženie lehoty splnené.
O priznaní príjmu rozhoduje daňová rezidencia
Samotné slovenské občianstvo ešte neznamená, že človek musí na Slovensku zdaniť všetky svoje príjmy. Rozhodujúca je daňová rezidencia. Za slovenského rezidenta sa podľa pravidiel Finančnej správy pre občanov pracujúcich v zahraničí považuje najmä osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt alebo bydlisko, prípadne sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v kalendárnom roku.
Ak človeka považujú za rezidenta dva štáty, uplatní sa príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Posudzuje sa stály byt, stredisko životných záujmov, obvyklý pobyt a napokon občianstvo. Dôležité je preto aj to, kde žije rodina, kde má človek dlhodobé bývanie, zamestnanie, podnikanie a ďalšie osobné či hospodárske väzby.
Slovenský daňový rezident priznáva spravidla celosvetové príjmy, teda príjmy zo Slovenska aj zo zahraničia. Nerezident na Slovensku rieši najmä príjmy zo slovenských zdrojov. Pri firmách sa sleduje sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Spoločnosť založená v zahraničí tak môže byť slovenským rezidentom, ak sa jej zásadné riadiace rozhodnutia reálne prijímajú na Slovensku.
Dvojitému zdaneniu sa predchádza metódou vyňatia príjmov alebo zápočtu dane zaplatenej v zahraničí. Správny postup závisí od druhu príjmu a znenia zmluvy s konkrétnym štátom. Pri príjme zo závislej činnosti vykonávanej v zmluvnom štáte môže slovenský rezident za splnenia zákonných podmienok použiť metódu vyňatia aj vtedy, ak zmluva predpokladá zápočet dane. Podmienkou je preukázateľné zdanenie príjmu v zahraničí a výhodnejší výsledok pre daňovníka.
Zahraničné sumy treba prepočítať a preukázať
Príjmy a výdavky v cudzej mene sa v priznaní uvádzajú v eurách. Fyzická osoba, ktorá nie je účtovnou jednotkou, môže pri príjmoch použiť napríklad kurz v deň prijatia platby, priemerný mesačný kurz, ročný priemerný kurz alebo priemer z priemerných mesačných kurzov. Pri zápočte dane zaplatenej v zahraničí sa používa ročný priemerný kurz. Účtovné jednotky postupujú podľa pravidiel účtovníctva a referenčných kurzov Európskej centrálnej banky alebo Národnej banky Slovenska.
Modelovým príkladom je človek, ktorý prvé štyri mesiace roka 2025 pracoval na Slovensku a ďalších osem mesiacov v Česku. Rodina aj trvalo dostupný byt mu zostali na Slovensku a pravidelne sa sem vracal. Ak zostal slovenským rezidentom, v slovenskom priznaní uvedie oba príjmy zo zamestnania. Pri českej mzde následne uplatní postup podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a splnených zákonných podmienok.
Ak zahraničný zamestnávateľ alebo daňový úrad nevydá potvrdenie včas, termín 30. septembra sa tým neposúva. Daňovník by mal podať priznanie podľa dostupných a preukázateľných podkladov, napríklad potvrdení o mzde, výplatných pások alebo bankových výpisov. Po získaní ďalších dokladov musí preveriť, či údaje v priznaní zodpovedajú skutočnosti. Do uplynutia lehoty možno podať opravné priznanie, neskôr sa pri splnení zákonných podmienok podáva dodatočné priznanie.
| Platba dane za rok 2025 | Údaj |
|---|---|
| Fyzická osoba rezident | Predčíslie účtu 500208 |
| Fyzická osoba nerezident | Predčíslie účtu 500216 |
| Právnická osoba so sídlom v SR | Predčíslie účtu 500224 |
| Právnická osoba so sídlom v zahraničí | Predčíslie účtu 500232 |
| Variabilný symbol | 1700992025 |
Firmy zapísané v obchodnom registri, platitelia dane z pridanej hodnoty a fyzické osoby podnikatelia registrované pre daň z príjmov podávajú priznanie elektronicky. Ostatní ľudia môžu využiť aj papierové podanie. Daň sa platí na osobný účet daňovníka v Štátnej pokladnici s príslušným predčíslím a variabilným symbolom. Správny tvar platby aj základné číslo osobného účtu možno overiť cez návod na platenie daní.
V priznaní možno poukázať podiel zaplatenej dane neziskovej organizácii a fyzické osoby môžu za rok 2025 po prvý raz poukázať dve percentá zaplatenej dane aj jednému alebo obom oprávneným rodičom. Rodič musí k 31. decembru 2025 spĺňať podmienky ustanovené zákonom, najmä poberať určený druh dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku. Vyhlásenie treba vyplniť priamo v riadnom alebo opravnom priznaní podanom v lehote, nie až v dodatočnom priznaní. Zmeškanie lehoty môže priniesť pokutu za oneskorené podanie a úrok z omeškania pri nezaplatenej dani.
