Deficit štátneho rozpočtu vlani podľa informácií ministerstva financií dosiahol 7,7 miliardy eur, teda 24,5% celkových hotovostných výdavkov centrálneho štátneho rozpočtu. Znamená to, že takmer každé štvrté euro v štátnom rozpočte nevykryli jeho príjmy. V porovnaní s HDP tento deficit dosiahol okolo 6,3% HDP. Finálne číslo za konsolidovanú bilanciu celej verejnej správy však bude známe až v apríli a môže dosiahnuť okolo šiestich percent HDP.

Výdavky nad rámec rozpočtu schváleného ešte koncom predminulého roka o stámilióny eur navýšila najmä predčasná júlová valorizácia penzií a tiež vianočné 300-eurové bonusy, ale pre nedôslednosť v legislatíve napríklad aj masový odchod starších ľudí do predčasného dôchodku. Aj preto transfer Sociálnej poisťovni zo štátneho rozpočtu dosiahol až 1,16 miliardy namiesto rozpočtovanej nuly.

Naopak celkom rýchly rástli príjmy zo ziskov firiem (na 3,9 miliardy), keď pokračoval trend ich vyššieho efektívneho výberu a zisky právnických osôb aj pre vysokú infláciu rástli rýchlejšie ako príjmy domácností. Naopak reálna spotreba domácností vlani klesala a s tým rozpočet zaknihoval aj nižšie príjmy z DPH, ako sa pôvodne počítalo (9,7 miliardy). Čerpanie eurofondov sa v závere vlaňajška zrýchlilo a celoročná suma 4,1 miliardy eur prekonala aj obdobný rok 2015, kedy to bolo 3,3 miliardy. Dvanásťmesačný hotovostný schodok štátneho rozpočtu sa v závere vlaňajška našťastie mierne zmenšil, no tohtoročný rozpočet, ktorý plánuje ďalší 7,6-miliardový hotovostný schodok, pre jeho ďalší vývoj neveští žiadne zásadnejšie zlepšenie.

Verejný dlh vyjadrený ako percento HDP napriek objemnému deficitu vlani klesol, zrejme k úrovni 56,9% HDP, vyplýva z čiastkových údajov Agentúry pre riadenie likvidity a dlhu (Ardal). Dopomohla k tomu aj vysoká inflácia, ktorá nafúkla aj menovateľ: kým v reálnych cenách HDP narástol zrejme len okolo 1,1%, v bežných cenách to bolo možno až o 10,8%. Okrem toho, štátny dlh narástol o menej, ako bola výška deficitu: „len“ o 5,5 miliardy eur. Zvyšok deficitu pokrylo zrejme zníženie hotovostnej rezervy vládnej agentúry Ardal. Tento rok však verejný dlh pre ďalší veľkých schodok v rozpočte znovu porastie aj v pomere k výkonu ekonomiky. Do dvoch rokov zrejme znovu narastie nad maastrichtských 60% HDP.

Deficit štátneho rozpočtu vlani podľa informácií ministerstva financií dosiahol 7,7 miliardy eur, teda 24,5% celkových hotovostných výdavkov centrálneho štátneho rozpočtu. Znamená to, že takmer každé štvrté euro v štátnom rozpočte nevykryli jeho príjmy. V porovnaní s HDP tento deficit dosiahol okolo 6,3% HDP. Finálne číslo za konsolidovanú bilanciu celej verejnej správy však bude známe až v apríli a môže dosiahnuť okolo šiestich percent HDP.

Výdavky nad rámec rozpočtu schváleného ešte koncom predminulého roka o stámilióny eur navýšila najmä predčasná júlová valorizácia penzií a tiež vianočné 300-eurové bonusy, ale pre nedôslednosť v legislatíve napríklad aj masový odchod starších ľudí do predčasného dôchodku. Aj preto transfer Sociálnej poisťovni zo štátneho rozpočtu dosiahol až 1,16 miliardy namiesto rozpočtovanej nuly.

Naopak celkom rýchly rástli príjmy zo ziskov firiem (na 3,9 miliardy), keď pokračoval trend ich vyššieho efektívneho výberu a zisky právnických osôb aj pre vysokú infláciu rástli rýchlejšie ako príjmy domácností. Naopak reálna spotreba domácností vlani klesala a s tým rozpočet zaknihoval aj nižšie príjmy z DPH, ako sa pôvodne počítalo (9,7 miliardy). Čerpanie eurofondov sa v závere vlaňajška zrýchlilo a celoročná suma 4,1 miliardy eur prekonala aj obdobný rok 2015, kedy to bolo 3,3 miliardy. Dvanásťmesačný hotovostný schodok štátneho rozpočtu sa v závere vlaňajška našťastie mierne zmenšil, no tohtoročný rozpočet, ktorý plánuje ďalší 7,6-miliardový hotovostný schodok, pre jeho ďalší vývoj neveští žiadne zásadnejšie zlepšenie.

Verejný dlh vyjadrený ako percento HDP napriek objemnému deficitu vlani klesol, zrejme k úrovni 56,9% HDP, vyplýva z čiastkových údajov Agentúry pre riadenie likvidity a dlhu (Ardal). Dopomohla k tomu aj vysoká inflácia, ktorá nafúkla aj menovateľ: kým v reálnych cenách HDP narástol zrejme len okolo 1,1%, v bežných cenách to bolo možno až o 10,8%. Okrem toho, štátny dlh narástol o menej, ako bola výška deficitu: „len“ o 5,5 miliardy eur. Zvyšok deficitu pokrylo zrejme zníženie hotovostnej rezervy vládnej agentúry Ardal. Tento rok však verejný dlh pre ďalší veľkých schodok v rozpočte znovu porastie aj v pomere k výkonu ekonomiky. Do dvoch rokov zrejme znovu narastie nad maastrichtských 60% HDP.

Graf: Vývoj deficitu štátneho rozpočtu a štátneho dlhu (mld. eur)

Na každé štvrté euro výdavkov štát vlani nemal príjmy
Zdroje: Ministerstvo financií SR, Ardal