Vývoj rastu nemeckej ekonomiky v treťom kvartáli veľa prekvapení nepriniesol. Ekonómovia očakávali pokles na úrovni dvoch desatín percenta a hoci to zatiaľ vyzerá na výsledok o polovicu lepší, rast ekonomiky Nemecka sa stále potáca iba okolo nuly, čiže stagnuje. Revízia dát za prvý polrok tiež ukázala, že Nemecko v technickej recesii neskončilo.
Predstihové ukazovatele naznačujú pokračujúci útlm ekonomickej aktivity (PMI) na jednej strane, ale aj zlepšenie sentimentu investorov a podnikateľov (ZEW, Ifo). Otázkou ostáva, či je stagnácia iba dôsledkom uťahovania monetárnej politiky a boja s infláciou, alebo vidíme príznaky väčších štrukturálnych výziev, ktoré pred nemeckou ekonomikou stoja v rýchlo meniacom sa svete. Vyzývateľom je napríklad Čína a jej jasný záujem dominovať na poli elektromobility. Slovensko zatiaľ ostáva v závetrí a náš ekonomický rast by mali v tomto roku potiahnuť európske peniaze. Prípadne väčšie problémy nemeckej ekonomiky sa však u nás skôr či neskôr určite prejavia, veď Nemecko je náš najvýznamnejší obchodný partner. Tento týždeň prinesie aj ďalšie čísla. Eurostat zverejní rýchly odhad rastu ekonomiky EÚ a eurozóny vrátane vybraných krajín. Naše čísla k HDP uvidíme až v polovici novembra. Zajtra ešte uvidíme rýchly odhad harmonizovanej inflácie za október, pričom očakávame, že na Slovensku sa dostaneme pod úroveň ôsmych percent. Kvôli dobrým číslam, ktoré prichádzajú z americkej ekonomiky sa špekuluje, že sadzby Fed možno ešte raz zdvihne. Či sa tak udeje uvidíme v stredu, ale kolegovia z ERSTE zmeny neočakávajú. Zajtra je Svetový deň sporenia a my už tradične prinášame prehľad o tom, ako si Slováci sporia.
Nemecká ekonomika v treťom štvrťroku klesla o 0,1 % (q/q; s.a.), pričom išlo o miernejší pokles ako bol očakávaný (-0,2 %). Zároveň boli revidované údaje za prvé dva štvrťroky a možno konštatovať, že nemecká ekonomika zatiaľ do recesie v tomto roku neskĺzla, napriek tomu naďalej stagnuje. Už v úvode roka boli nemeckí spotrebitelia pri svojich výdavkoch opatrnejší, čo sa prejavilo v okresaní spotreby domácností. Možno očakávať, že tento trend bude pri reálnom poklese príjmov pokračovať aj naďalej, podobne ako na Slovensku. Rast cien energií tiež v Nemecku utlmil fázu zotavenia sa po svetovej pandémií.
Pokračujúci slabší výkon, resp. útlm ekonomickej výkonnosti už dlhšie naznačovali predstihové ukazovatele, najmä index nákupných manažérov (PMI). Kompozitný ukazovateľ HCOB Flash Germany Composite PMI Output Index v rýchlom októbrovom odhade ostal v Nemecku pod úrovňou 50, teda v pásme recesie, čo naznačuje pokračujúce ekonomické spomalenie aj v poslednom štvrťroku. Rovnako dopadol ukazovateľ PMI pre celú eurozónu, na ktorý okrem Nemecka vplýval aj vývoj vo Francúzku, druhej najväčšej ekonomike eurozóny. Index dole ťahal najmä priemysel, ale v pásme recesie skončil aj sektor služieb. Prieskum tiež poukázal na pokračujúce znižovanie dopytu po tovaroch a službách, pričom celkový prílev nových obchodov zaznamenal najprudší pokles od mája 2020. Spoločnosti pôsobiace v oblasti služieb zas vykázali najhoršie výsledky predaja za takmer tri a pol roka. Tie idú na vrub negatívneho sentimentu medzi spotrebiteľmi a sprísňovaniu monetárnej politiky, ktorá sa prejavuje v menej dostupnom financovaní, resp. v náročnejších finančných podmienkach. Naďalej vidíme pokles nových objednávok vo výrobe, hoci tempo sa zmiernilo. Slabšie podmienky sa postupne prenášajú aj na trh práce. Zamestnanosť klesla druhý mesiac po sebe, pričom prvý pokles po viac ako troch rokoch sme videli v septembri. To naznačuje, že firmy optimalizovali svoje pracovné sily v reakcii na pnutie, ktoré sa v októbri prejavilo v poklese stavu zásob nedokončenej práce. Stabilita na trhu práce zatiaľ hrala proti negatívnym scenárom, ktoré ukazovali na možnosť výraznejšej recesie.
Naopak, nálada v nemeckej ekonomike sa podľa indexu ZEW v októbri zlepšila. ZEW však meria náladu medzi investormi, čiže dôležitú rolu tu hrajú očakávania a sentiment. Hodnotenie súčasných podmienok v rámci indexu ZEW ukazuje, že v októbri došlo k miernemu zhoršeniu a úroveň hodnotenia súčasných podmienok je najnižšia od augusta 2020. Nálada podnikateľov meraná indexom Ifo v októbri tiež rástla. Spoločnosti sú menej pesimistické najmä vzhľadom k očakávaniam, ktoré majú na nasledujúce mesiace. Celkovo to možno hodnotiť ako určitý príznak stabilizácie situácie.
Hoci sa Nemecko zatiaľ vyhlo technickej recesii, v tejto chvíli to naďalej na rýchly rozbeh „ťahúňa Európy“ nevyzerá. Trhy v poslednom štvrťroku očakávajú na kvartálnej báze ďalšiu stagnáciu v podobe nulového rastu a v medziročnom porovnaní celkový pokles ekonomiky v tomto roku na úrovni 0,4 %. Následne by sme mohli vidieť pozvoľné oživenie a mierny rast v roku 2024. Otázkou ostáva, či je stagnácia v Nemecku dôsledkom „iba“ utiahnutej menovej politiky, alebo postupne uvidíme narastať aj štrukturálne problémy, ktoré by sa prejavili ďalšími pohybmi na trhu práce a potrebnými zmenami v priemysle. Tie môžu súvisieť s rýchlo meniacim sa svetom okolo nás a posunom automobilového priemyslu smerom k elektromobile, kde Čína postupne vytláča tradičných producentov, ktorých konkurenčná výhoda spočívala najmä v precíznej strojárenskej výrobe.
Ďalší vývoj u nášho najdôležitejšieho obchodného partnera bude prirodzene vplývať aj na slovenskú ekonomiku, nakoľko medzi výkonom nemeckého a slovenského priemyslu existuje štatistický významný vzťah. Aj napriek stále pozitívnym číslam nášho zahraničného obchodu očakávame, že v nasledujúcich mesiacoch sa ešte prejaví oslabujúca sa globálna aktivita, čo bude mať dopad aj na našu exportnú výkonnosť. Náš priemysel a export ešte čerpali aj z nahromadených zásob (produktov a práce) z minulého roka, ktoré vznikli v dôsledku problémov v dodávateľských reťazcoch. Ďalší vývoj situácie v Nemecku sa do našej ekonomiky pretaví s istým oneskorením. Celkovo však zatiaľ ostávame optimistickí a v budúcom roku očakávame medziročný rast našej ekonomiky na úrovni 2,5 %. Po zvoľnení inflácie a návratu k reálnemu rastu miezd by sa mala k rastu vrátiť aj celková spotreba slovenských domácnosti, ktorá tvorí približne 60 % nášho HDP. Očakávame tiež ďalšie stimuly ekonomiky v podobe EÚ peňazí a pokračujúcej investičnej aktivitu. Vývoj v Nemecku však prirodzene ostáva na našom ekonomickom radare.
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
