Trh práce aj v treťom štvrťroku potvrdzuje svoju odolnosť voči pretrasom v ekonomike, ktorým už niekoľko mesiacov čelí. Miera nezamestnanosti tak poklesla k šiestim percentám, medzikvartálne je nižšia o jednu desatinu percentuálneho bodu. Z celkového počtu nezamestnaných tvoria dve tretiny ľudia, ktorí nepracujú dlhšie ako jeden rok, pričom ich počet je medziročne vyšší. Zdá sa tak, že najčastejšie a skôr si prácu nájdu krátkodobo nezamestnaní s čerstvými pracovnými skúsenosťami. Rast miezd postupne akceleruje, v treťom kvartáli sa v nominálnom vyjadrení priblížil k desiatim percentám medziročne. Vyššia inflácia totiž prirodzene zvyšuje aj požiadavky zamestnancov na úpravu miezd, čo napokon môže priniesť dodatočné tlaky na infláciu.
Štvrťročné dáta o trhu práce potvrdili trend, ktorý ukazovali mesačné štatistiky Ústredia práce. Napriek sťaženej ekonomickej situácii sa trh práce drží na dobrých úrovniach a miera nezamestnanosti aj v treťom štvrťroku mierne poklesla. Dosiahla tak 6%, čo je asi o desatinu percentuálneho bodu menej než v predchádzajúcom kvartáli. Na trhu sme tak mali necelých 168 tisíc nezamestnaných.
V štruktúre nezamestnaných naďalej dominujú dlhodobo nezamestnaní, nepracujúci viac než jeden rok. Ich podiel na celkovej nezamestnanosti je asi dvojtretinový, jemne vyšší než v predchádzajúcom štvrťroku a medziročne ich je viac o desatinu. Pokles bol zaznamenaný v skupine ľudí nepracujúcich do jedného roka, čo potvrdzuje, že častejšie a skôr si prácu nájdu krátkodobo nezamestnaní. Môžeme predpokladať, že sú pre zamestnávateľov v porovnaní s dlhodobo nezamestnanými zaujímavejší aj (pomerne) čerstvými pracovnými skúsenosťami či motiváciou pracovať. Nezamestnanosť trvajúca jeden či viac rokov prináša aj postupnú stratu pracovných návykov a zručností, čím sa práca s takýmito novými zamestnancami môže pre zamestnávateľa stať náročnejšou na čas či financie. Spomedzi všetkých nezamestnaných až takmer 50 tisíc ľudí ešte nikdy nepracovalo (patria sem však aj absolventi škôl).
Mzdy rastú rýchlo, infláciu však nestíhajú pokrývať. Priemerná mzda dosiahla takmer 1300 EUR, medziročne je vyššia o 9,4%, v dôsledku vyššej inflácie však priemerná reálna mzda poklesla o 4%. Rast nominálnych miezd tak začína akcelerovať, keďže zamestnanci pod tlakom rastúcich cien prirodzene vyžadujú ich zvyšovanie, čo bude do určitej miery podporovať kúpyschopnosť obyvateľstva. Na druhej strane, akcelerujúci rast miezd bude dodatočným tlakom na náklady firiem a napokon aj infláciu, keďže tieto budú premietané do konečných cien.
Matej Horňák
analytik Slovenskej sporiteľne
