Približne 118-tisíc Slovákov pracovalo na konci roka 2024 mimo domova a ďalšie desaťtisíce sa zdržujú v zahraničí dlhodobo. Pre mnohých z nich je kľúčovým problémom rozhodnúť, v ktorej krajine priznať a zaplatiť dane. Odborníci zo spoločnosti NeoTax preto pripomínajú, že rozhodujúci nie je pas, ale daňová rezidencia.
„Občianstvo môžeme charakterizovať ako trvalý právny vzťah medzi fyzickou osobou a konkrétnym štátom. Z uvedeného vzťahu vyplývajú práva a povinnosti tak pre občana, ako aj pre štát,” zdôrazňuje Eva Mihalíková z NeoTax. Na rozdiel od občianstva je daňová rezidencia naviazaná na to, kde človek žije a zarába. „Väčšinou ide o štát, v ktorom človek trávi najviac času alebo tam pracuje,” dopĺňa odborníčka.
Päť krokov, ako sa určuje rezidencia
Ak niekto udržiava väzby vo viacerých krajinách, poradie kritérií podľa modelu OECD a slovenského zákona o dani z príjmov vyzerá takto:
- Stály byt – zariadené bývanie s trvalým charakterom.
- Stredisko životných záujmov – kde má človek rodinu, prácu či majetok.
- Obvyklý pobyt – aspoň 183 dní v kalendárnom roku.
- Štátna príslušnosť – občianstvo rozhoduje len vtedy, ak predchádzajúce kritériá nestačia.
- Dohoda úradov – pri sporných prípadoch rozhodnú daňové správy oboch štátov.
„Ak máte trvalý pobyt mimo Slovenskej republiky alebo sa v zahraničí zdržiavate viac ako 183 dní v roku, môžete byť považovaný za daňového rezidenta zahraničného štátu,” pripomína Mihalíková.
Kto platí kde: modelové situácie
- Slovák s rodinou v Prahe
- Stály byt má v SR aj v ČR, ale rodinu, prácu a väčšinu času sú v Česku → rezident ČR, dane z celého príjmu platí tam.
- Sezónny pracovník zo Žiliny
- Tri mesiace pracoval v ČR, zvyšok roka žije doma → rezident SR, v ČR zdaní len český zárobok ako nerezident, na Slovensku prizná celosvetový príjem a uplatní zápočet zaplatenej dane.
- Freelancerka na IČO pre českú firmu
- Trvalo býva a podniká na Slovensku → rezident SR, príjmy z ČR sú súčasťou slovenského daňového priznania ako príjem zo živnosti.
- Stavbár s občasnými zákazkami v ČR
- V Česku nemá prevádzkareň ani stály byt a pobyt neprekročí 183 dní → rezident SR, zahraničné príjmy prizná v Slovensku.
- Podnikateľ so stálou prevádzkarňou v ČR
- Rezident SR, no príjmy viazané na českú prevádzkareň zdaňuje v ČR; na Slovensku ich uvedie a započíta už zaplatenú daň.
- Predaj kryptomien a mesačný pobyt v ČR
- Byt, rodina a väzby ostávajú v SR, takže ani krátky presun rezidenciu nemení → dane z predaja krypta odvedie Slovensku.
Čo si strážiť
- 183-dňová hranica sa ráta vrátane každého začatého dňa pobytu.
- Celosvetový príjem sa zdaňuje v štáte rezidencie; zahraničné dane sa obvykle započítajú.
- Stála prevádzkareň presúva zdanenie podnikateľského zisku do krajiny, kde sa nachádza.
Ak si niekto nie je istý, kde je rezidentom, mal by si podľa spoločnosti NeoTax viesť záznamy o dĺžke pobytu, nájomných zmluvách a pracovných kontraktoch a v prípade sporu požiadať o rozhodnutie daňové úrady oboch štátov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: