Medziročná inflácia v septembri dosiahla 4,6 percenta. Znamená to, že ak si minulý rok niekto odložil tisíc eur, môže si teraz za ňu kúpiť tovary a služby, za ktoré by pred rokom zaplatil 954 eur. Klasické bankové vklady už dlhšie nedokážu poraziť infláciu. Úroky, ktoré banky na Slovensku ponúkajú pri vkladoch, totiž za zvyšovaním cien výrazne zaostávajú.

Podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerné úrokové sadzby zo všetkých vkladov, ktoré banky v auguste spravovali, dosahoval 0,1 percenta. Úroky z nových vkladov, ktoré si klienti v tento mesiac u bánk uložili, boli pritom len 0,01 percenta. Ak by niekto v auguste do banky priniesol tisíc eur, znamená to, že po roku by mu banka vyplatila na úrokoch po zdanení 8,1 centa.

Z porovnania úrokov v jednotlivých bankách vyplýva, že najvyššie zhodnotenie pri jednoročnom vklade vo výške 5-tisíc eur aktuálne ponúka Prima banka klientom, ktorí u nej majú zriadený Osobný účet. Tým vyplatí ročný úrok 0,51 percenta. Druhá Privatbanka núka 0,5 percenta. Vo všetkých ostatných bankám je maximom 0,12 percenta. Pri vklade vo výške 10-tisíc eur sa na prvé miesto dostane J&T Banka s úrokom vo výške jedného percenta.

Bankovými vkladmi dnes poraziť infláciu nevieme

Pavel Škriniar z Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavel Škriniar hovorí, že inflácia nám nič nehovorí o tom, čo nás čaká, vypovedá len o zmene cien za uplynulé obdobie. „Treba to brať ako varovanie, že inflácia vo výške zanedbateľného percenta nie je samozrejmosť a kto si chce udržať kúpnu silu svojich úspor, nesmie ich nechávať na bežnom či sporiacom účte,“ tvrdí.

Odborníci sa pritom zhodujú, že bankovými produktami v súčasnosti nie je možné poraziť infláciu. „Pokiaľ chcem dnes ochrániť peniaze pred infláciou jediná možnosť je ich investovať. Prostredníctvom bankových produktoch aktuálne nevieme prekonať infláciu,“ tvrdí produktový špecialista pre investície a penzie spoločnosti Finportal Ľubomír Brath.

Napriek tomu, že kto má všetky svoje úspory v banke, prakticky na nich pre rast cien prerába, stále majú ľudia v bankách uložených takmer 44 miliárd eur. Väčšina z týchto peňazí sa nachádza na bežných účtoch. Mnohí Slováci totiž nemajú doteraz žiadnu skúsenosť s investovaním a keďže mu nerozumejú, prichádzajú o peniaze.

Ako začať investovať

Pre začínajúcich investorov, ktorí sú zvyknutí držať peniaze v bankách, odborníci často odporúčajú konzervatívnejšie investície. Tie síce vynášajú menej, ako keby investovali všetko do akcií, no akciové trhy sa vyznačujú výrazným kolísaním. Mnohých začínajúcich investorov by mohli veľké prepady odradiť od ďalšieho investovania.

„Pokiaľ je klient veľmi konzervatívny a citlivý na volatilitu, všeobecne platí, že dobrou voľbou môže byť výber diverzifikovaných ETF alebo podielových fondov, ktoré sú zamerané skôr na dlhopisy. Nižšie kolísanie ceny majú ale aj realitné fondy, prípadne komodity ako napríklad zlato,“ vraví investičný analytik v spoločnosti Brokeria Martin Kalina. „Samozrejme, aj opatrný klient môže mať v portfóliu menšiu akciovú zložku zabezpečujúcu vyššie zhodnotenie prostriedkov. Pri veľmi konzervatívnom klientovi by však nemala presiahnuť 10 percent hodnoty jeho majetku,“ dodal.

Ak následne investor zistí, že napriek krátkodobým prepadom hodnota jeho akciového portfólia z dlhodobého hľadiska rastie, môže postupne navýšiť podiel akciovej zložky vo svojej investícii. Ľ. Brath vraví, že volatilitu nepovažuje za niečo, čoho by sa mali ľudia obávať.

Vďaka poklesom môžu investori dokonca zarobiť viac, ako keby akcie len neustále rástli. V čase, keď cena akcií klesne, investor získa za svoje peniaze väčší podiel. Vďaka tomu pri ďalšom raste sa jeho investícia zhodnotí lepšie. Okrem toho kto chce poraziť infláciu, musí postúpiť aspoň nejaké riziko.

Ako poraziť infláciu
Klasickými bankovými produktmi nedokážeme poraziť infláciu (zdroj: Pexels)

Kedy začať investovať

Ľudia, ktorí si pozrú historické výkony akcií, ľahko zistia, že najvýhodnejšie je investovať vtedy, keď sú akcie lacné. No keďže graf nám ukazuje len minulú výkonnosť a nie budúcu, len ťažko môžeme predpovedať, kedy a o koľko akcie klesnú. Investiční experti preto radia začať s investovaním čo najskôr a nečakať na prepad trhov.

„Čakať na pokles sa nemusí vyplatiť, lebo nevieme, kedy a v akej výške príde. Skrátka ak príde o päť rokov vo výške 20 percent, nemusí to automaticky znamenať, že na tom investor vie zarobiť. Trhy sa totiž dovtedy môžu zvýšiť o viac ako 25 percent,“ hovorí P. Škriniar.

Aj M. Kalina vraví, že v praxi často vidíme, že kým príde očakávaný pokles, tak trhy rastú. „A klient sa váhaním vlastne pripravuje o výnos, ktorý mohol pred prípadným prepadom trhov dosiahnuť. Tento výnos je nie zriedka vyšší ako následný pokles.“

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik považuje takzvané časovanie trhov za klasickú chybu, ktorej sa dopúšťajú mnohí ľudia na začiatku investovania. „Čakanie na dosiahnutie dostatočného poklesu môže znamenať, že človek nikdy nezačne investovať. Pravidelné investovanie túto dilemu rieši tak, že priemeruje nákupné ceny aktív. Nákup pri vyššej cene sa priemeruje s nákupom pri nižšej cene a výsledkom je akceptovateľná priemerná cena,“ vraví M. Búlik. Ľudia, ktorí už investujú, môžu podľa neho využiť pokles trhov k doinvestovaniu nad rámec pravidelnej mesačnej investície.

Z banky nevyberajte všetko

„Ak má človek v banke úspory a chce ich investovať, mal by tak urobiť vo viacerých splátkach. Je to opatrenie proti riziku vstupu na trh vo fáze najvyšších cien. Funguje tu rovnaký efekt priemerovania nákupnej ceny ako pri pravidelnom investovaní,“ odporúča M. Búlik.

Napriek tomu, že úroky v bankách sa blížia nule, neznamená to, že by sme z nich mali vybrať všetky peniaze a vložiť ich do investičných produktov. Mohlo by sa totiž stať, že budeme potrebovať vyššiu sumu peňazí, napríklad na kúpu novej chladničky či na riešenie nečakanej životnej situácie. Ak by sme nemali voľné peniaze, ktoré môžeme ihneď použiť, museli by sme ich vybrať z našej investície. V takom prípade by sme nedodržali investičný horizont, čo znamená, že v prípade poklesu trhov, by sme ich vyberali so stratou.

„V banke je rozumné nechať ležať len železnú rezervu vo výške troch až šiestich priemerných mesačných výdavkov na domácnosť ako aj peniaze, ktoré plánujeme minúť v najbližších troch až piatich rokoch,“ radí M. Búlik. Aj keď sa úroky blížia k piatim percentám, je to v prípade tejto rezervy podľa neho akceptovateľná daň za to, že máme peniaze kedykoľvek k dispozícii. „Ak však zvyšok úspor leží v banke na bežnom alebo termínovanom účte, je to premárnená príležitosť, ktorá každý deň spôsobuje stále vyššiu finančnú stratu,“ dodal M. Búlik.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:

akcie | ETF | investovanie | podielový fond | vklady