Pred vstupom SpaceX na burzu získalo 60 amerických firiem prostredníctvom IPO takmer 40 miliárd dolárov, najviac v tejto časti roka od roku 2021. Vesmírna spoločnosť Elona Muska SpaceX následne v júni získala pri historicky najväčšom IPO ďalších 75 miliárd dolárov. Investičná banka Goldman Sachs očakáva, že americké firmy môžu prostredníctvom vstupov na burzu za celý rok získať rekordných 225 miliárd dolárov.
Navyše, veľké technologické firmy míňajú stále obrovské sumy na umelú inteligenciu (AI). Časť kapitálu na tieto investície chcú získať aj predajom vlastných akcií. Alphabet, materská firma Googlu, už takto získala takmer 85 miliárd dolárov a podobný krok zvažuje aj Meta, ktorá stojí za Facebookom.
Analytici preto naznačujú, že na finančných trhoch môže prísť k pretlaku ponuky akcií od nových a „starých“ firiem. Otázne je, či bude trh schopný a ochotný tieto gigantické objemy kapitálu absorbovať a akú cenu za to zaplatí. Tento vývoj na trhu ovplyvní aj rozhodovanie bežného investora.
Hlad po AI akciách ostane
Aj napriek záplave nových akcií na burze cez IPO bude po nich stále dopyt. Oslovení analytici sa zhodujú, že chuť riskovať a zarobiť na rozvoji umelej inteligencie na trhoch nechýba. Nakupovať sa však nebude za každú cenu. Rozhodovať bude kvalita biznis modelu a najmä ocenenie, s ktorým firmy na burzu vstúpia.
„Situácia na trhoch vyzerá tak, že firmy nemajú problémy s upisovaním dlhov alebo predajom nových akcií. Trh momentálne stále verí, že AI je ďalšia veľká vec a nemyslím si, že by bol záujem nedostatočný,“ hovorí Tomáš Vranka, analytik XTB.
Na druhej strane, analytik Portu Marek Malina upozorňuje, že samotný vstup na burzu ešte automaticky nerieši dlhodobú kapitálovú náročnosť projektov na AI infraštruktúru (napríklad datacentrá), ktorá je veľmi drahá. V praxi to znamená, že investori začnú byť obozretnejší a nebudú slepo kupovať čokoľvek s nálepkou „AI“.
Jakub Timčák, analytik Across Private Investments, si myslí, že pri najznámejších menách firiem bude dopyt na burze pravdepodobne postačujúci, no neplatí to plošne pre celý technologický sektor. Kľúčovú rolu bude hrať počiatočné ocenenie firiem.
„Ak bude vstupná cena príliš vysoká a bude kalkulovať len s bezchybným scenárom budúceho rastu, trh bude žiadať zľavu alebo dôjde k redukcii emisií,“ vraví. Kapitál tak získajú primárne firmy, ktoré dokážu jasne preukázať, ako obrie investície premenia na reálne tržby a zisky.
Ceny môžu ísť aj dole
Ak sa na trh v krátkom čase dostane masívne množstvo nových akcií od startupov a zároveň začnú sekundárne emisie robiť aj IT giganti ako Alphabet či Meta, vzniká obava nielen z pretlaku ponuky, ale aj následného poklesu cien akcií.
„Krátkodobý tlak na ceny akcií a nárast výkyvov nemožno vylúčiť,“ upozorňuje Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm Wealth Effect Management.
Podľa J. Timčáka môže vysoká koncentrácia emisií v krátkom čase dočasne poškodiť menšie technologické firmy, ale aj spoločnosti, ktoré sú považované za menej kvalitných účastníkov AI boomu.
Skeptickejší pohľad na hrozbu plošného poklesu cien akcií na trhu má T. Vranka. Zdôrazňuje, že hoci očakávané emisie od AI firiem (OpenAI či Anthropic) predstavujú stovky miliárd dolárov, v kontexte celkovej veľkosti amerického akciového trhu, ktorý dosahuje hodnotu približne 80 biliónov dolárov, ide o zvládnuteľný objem. „Trhy tieto nové cenné papiere aj dlh absorbujú bez vážnejších problémov,“ myslí si analytik XTB.
M. Malina upozorňuje na iný varovný signál na trhu. Sekundárne emisie firiem, ako napríklad Alphabet, môžu naznačovať, že manažment považuje vlastné akcie za nadhodnotené a využíva vysoké ceny na získanie hotovosti. „Big tech spoločnosti tento rok zaostávajú za indexom S&P 500. Ak by sa k tomu pridala slabá návratnosť investícií, pokles ich akcií bude nevyhnutný,“ hovorí analytik Portu.
Koniec nákupov vlastných akcií
Vlna veľkých IPO v segmente AI môže naznačovať aj to, že sa skončila éra, keď veľké firmy skupovali svoje vlastné akcie, aby podporili rast ich ceny. Dlhé roky rástli ceny akcií technologických firiem aj vďaka tomu, že tie mali prebytok hotovosti, ktorú vracali akcionárom formou spätných odkupov vlastných akcií. Tým umelo znižovali počet akcií v obehu a zvyšovali zisk na akciu.
„AI tento model obrátila. Dnes majú firmy pred sebou obrovské kapitálové výdavky a časť peňazí, ktorá by predtým smerovala na odkupy, presúvajú do dátových centier, čipov a energetickej infraštruktúry,“ vysvetľuje J. Timčák.
No nemyslí si, že sa éra spätných odkupov definitívne skončila. Len sa zmení. Spätné odkupy budú podľa neho nepravidelnejšie a viac závislé od ceny akcií, voľného cash flow a tempa investícií do umelej inteligencie.
Pre investorov to znamená, že rast zisku na akciu už nebude tak výrazne podporovaný znižovaním počtu akcií. „Väčšiu časť budúceho výnosu preto bude musieť priniesť reálny rast tržieb, marží a ziskov, nie iba finančné operácie,“ hovorí analytik Acrossu.
T. Vranka pripomína, že nie všetky veľké firmy so spätnými nákupmi prestali. Robí ich stále Apple či Nvidia.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
