Medzi investormi a obchodníkmi s cennými papiermi je v posledných rokoch populárny koncept FIRE, čo znamená, že človek by mal investovať počas života tak, aby mal v zrelom veku už toľko majetku, aby mohol žiť bez starostí o financie a dlhy. Aby dosiahol finančnú nezávislosť, mal pasívny príjem alebo úspory, ktoré pokryjú jeho životné náklady do takej miery, aby prestal pracovať pre peniaze.
Lenže existuje aj odlišný pohľad na finančnú slobodu a nezávislosť, ktorý propaguje Bill Perkins, autor knihy „Die with Zero“ (Zomrieť s nulou), na čo upozornil nedávny podcast českých Hospodářských novín. Tento americký manažér hedžového fondu a profesionálny hráč pokeru tvrdí, že netreba hromadiť peniaze a aktíva až do smrti, ale je vhodné ich rozumne míňať počas života, aby si ich človek užil.
Finsider zisťoval, ako sa na tento pohľad na osobné financie pozerajú v porovnaní s konceptom FIRE niektorí obchodníci s cennými papiermi a známi investori na Slovensku.
Míňať alebo sporiť?
Každý rozumný manažér osobného majetku či bankár radí klientom, že najprv treba sporiť, aby človek mohol investovať a potom si zarobené peniaze užívať. Táto postupnosť je logická.
Ale čo v prípade, že už istú sumu peňazí máte zarobenú a môžete si dovoliť z nich míňať? Má sa človek sústrediť na to, aby zarobený kapitál míňal postupne, alebo ho nebodaj minul všetok a nezanechal nič svojim deťom či dedičom? Presne to navrhuje vo svojej populárnej knihe Die with Zero z roku 2020 Bill Perkins. Nie je tento pohľad na osobné financie v porovnaní s konceptom FIRE v protiklade?
Šéf osobných financií vo Finaxe Ján Tonka si myslí, že kniha Die with Zero a hnutie FIRE majú v skutočnosti viac spoločného, než sa môže zdať na prvý pohľad. „Perkins kladie dôraz na rozumné míňanie v nižšom veku a FIRE na budovanie majetku, no cieľ oboch prístupov je rovnaký. Peniaze majú byť nástrojom, ktorý človeku prinesie slobodu a šťastný život podľa jeho predstáv,“ vysvetľuje svoj pohľad J. Tonka.
Známy investor do desiatok nehnuteľností Roman Kružliak hovorí, že je zástancom vytvárania hodnôt, ktoré chce udržiavať a zveľaďovať. Preto by išiel ešte ďalej ako je definícia FIRE. „Chcem vytvárať hodnoty aj vtedy, ak by mi ich objem postačoval na to, aby ma aktíva do smrti uživili,“ vysvetľuje.
Kedy začať míňať
Perkins vo svojej knihe tvrdí, že nechať peniaze ležať na účte po smrti znamená premárniť časť života, kedy sme si ich mohli užiť. S touto myšlienkou do veľkej miery súhlasí aj J. Tonka.
„Zanechať po sebe neprimerane veľké dedičstvo nedáva zmysel. Deti sa k nemu väčšinou dostanú až vo vyššom veku, často po šesťdesiatke, keď už majú vyriešené bývanie, vychované deti a zabezpečený dôchodok,“ vraví.
Peniaze po smrti rodiča či prarodiča vtedy už dediči nepotrebujú tak akútne, ako by ich potrebovali skôr. Preto si J.Tonka myslí, podobne ako Perkins, že oveľa väčší zmysel má pomôcť deťom už na začiatku života, pri štarte kariéry, kúpe prvého bývania alebo pri zakladaní rodiny.
Podobne aj R. Kružliak je zástanca toho, že peniaze sa majú používať, nie hromadiť. Peniaze sú prostriedkom a nie cieľom.
„Nehromadím peniaze, získavam ich na to, aby som mohol cez ne vytvárať a budovať hodnoty, ktoré môžu slúžiť mne a iným. Čiže pre mňa nie je primárnym cieľom vytvorenie peňazí, ale iných hodnôt,“ hovorí R. Kružliak. Podľa neho je dôležité mať na účte peniaze aj za života, ale majú slúžiť na budúce ciele.
Je dom záťaž alebo aktívum na zarábanie?
Perkins tiež naznačuje, že vlastný dom na hypotéku je z pohľadu investora pasívom. Človek ho celý život spláca, míňa peniaze na jeho opravu, jeho hodnota nemusí stále rásť, ale s vekom nehnuteľnosť môže na hodnote aj strácať. Preto nechávať si dom aj na dôchodku a odkázať ho deťom, bez toho, aby sme si užili peniaze z neho, je podľa Perkinsa nezmysel.
Tu sa už jeho názory s pohľadom slovenských expertov odlišujú. J. Tonka pripomína, že hypotéka v primeranej výške je príkladom dobrého dlhu. Vlastné bývanie podľa neho predstavuje základ finančnej stability aj istoty pre rodinu.
„Byt či dom je zároveň aktívum, ktorého hodnota v dlhodobom horizonte rastie a chráni majetok pred infláciou. Po splatení hypotéky navyše výrazne klesnú náklady na bývanie. To je obrovská výhoda, najmä v dôchodkovom veku, keď príjmy klesnú,“ vysvetľuje expert z Finaxu.
Dom či byt na prenájom okrem pasívneho príjmu naozaj prinášajú aj starosti. Opravy, renovácie, výpadky nájomníkov či koncentrácia rizika v jednom meste. Pasívny príjem z prenájmu je preto v praxi menej pasívny, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
„Z pohľadu dlhodobého investora vnímam diverzifikované portfólio indexových fondov ako jednoduchšiu cestu k skutočne pasívnemu príjmu,“ tvrdí J. Tonka.
Podľa R. Kružliaka je vlastný dom z účtovného hľadiska aktívom, a to čím je uhradený, je pasívom. Z investičného hľadiska je aktívom to, čo vytvára prostriedky a prináša úžitok. Na druhej strane pasívom je to, čo nám z vrecka peniaze vyťahuje. A to môže byť aj údržba domu či bytu.
R. Kružliak sa na vlastné bývanie pozerá ako na potrebu, ktorá má svoju hodnotu. „Môžem si nekúpiť nehnuteľnosť na vlastné bývanie a pôjdem bývať do nájmu, ale za to budem musieť platiť,“ hovorí realitný investor.
Kedy začať investovať do zážitkov
Perkins tiež tvrdí, že investície do zážitkov, jako je cestovanie či spoločné chvíle s rodinou, prinášajú emocionálny úžitok, ktorý časom rastie, na rozdiel od materiálnych vecí, ktoré časom degradujú. Preto by mal človek začať míňať peniaze na zážitky skôr ako na dôchodku, aby si ich užil v mladšom veku.
Podľa neho je vhodné si život rozdeliť na etapy (napríklad 20 až 30 rokov, 30 až 40, 40 až 50 rokov) a pre každú naplánovať zážitky zodpovedajúce zdravotnému stavu a veku. Niektoré zážitky si totiž človek vychutná viac, keď je mladý a fit, ako keď je už starý.
J. Tonka s týmito myšlienkami súhlasí.„Veci sa opotrebujú, zastarajú alebo prestanú byť dôležité, no spomienky ostávajú a robia náš život bohatším. Zároveň však platí, že s vybudovaným majetkom sa takéto zážitky vytvárajú ľahšie, pretože máme viac času venovať sa tomu, čo nás baví, a nezaťažuje nás finančný stres,“ konštatuje.
R. Kružliak si myslí, že jedno nevylučuje druhé a takto uvažuje aj pri investíciách. „Ak nájdem dve investície, ktoré sú obe super, nesnažím sa vybrať jednu z nich, ale obe. To isté sa dá robiť naraz – investovať a zároveň mať aj zážitky,“ hovorí.
Angličtina ponúka dva pojmy, medzi ktorými nie je na prvý pohľad rozdiel, ale dá sa tam nájsť. Rich (bohatý) je človek, ktorý má dostatok peňazí ale nemá ostatné hodnoty – voľný čas, rodinu, zdravie, vzťahy.
„Wealthy (bohatý) je človek, ktorý má všetko, ale pracuje na tom, aby sa kontinuálne vzmáhal v každej z oblasti, zároveň dochádza k tomu, že jednotlivé oblasti synergicky podporujú jedna druhú a človek rastie na všetkých úrovniach,“ povedal R. Kružliak.
Perkins hovorí, že si treba v živote nájsť bod optimálneho bohatstva (net worth peak). Mnohí investori si podľa neho svoj majetok budujú až do vysokého veku, pričom potom nemajú čas ani energiu ho užívať. Za optimálne obdobie na začatie míňania považuje vek od 45 do 60 rokov.
Riziká v prístupe Perkinsa
Mnohí kritici Perkinsa mu vyčítajú, že jeho prístup míňania peňazí počas života je vhodný len pre bohatých ľudí. Tí chudobnejší si musia najprv na zážitky zarobiť a to trvá dlho, niekedy až do penzie.
Aj J. Tonka vidí najväčšie riziko tohto prístupu v podcenení budúcnosti. „Ľudia sa dožívajú čoraz vyššieho veku a ak niekto svoje úspory vyčerpá priskoro, môže v starobe čeliť výraznému poklesu životného štandardu,“ vysvetľuje. Príbehov milionárov, ktorí skončili v starobe v chudobinci, sú plné knihy.
Druhým rizikom je podľa neho nesprávny odkaz deťom. Ak rodičia všetko minú počas života, môžu potomkom vyslať signál, že dlhodobé šetrenie a investovanie nemá zmysel, čím ich oberú o dôležité finančné návyky.
„Prípadne, ak by niekto Perkinsovu filozofiu pochopil ako výzvu na bezhlavé míňanie, veľmi ľahko sa dostane do pasce konzumu a inflácie životného štýlu, keď s rastúcim príjmom stále zvyšuje výdavky, no nové veci mu prinášajú čoraz menšiu radosť,“ hovorí finančný expert Finaxu. Pointa podľa neho nie je v tom, aby sme zomreli s nulou na účte, ale aby sme našli rovnováhu.
„Užívajme si prítomnosť a zážitky, no zároveň myslime aj na budúcnosť a zabezpečenie dôstojného dôchodku,“ vysvetľuje J. Tonka.
R.Kružliak je ku Perkinsovi tiež kritický.„V prípade, že by som chcel umrieť s nulou, zdá sa mi moja snaha úplne zbytočná. Najprv hodnoty vytvorím a potom ich spotrebujem. K čomu bola potom moja snaha a úsilie tieto hodnoty vytvoriť?“ zamýšľa sa. Zároveň tvrdí, že pre neho je uspokojením to, že hodnoty ním vytvorené môžu používať aj iní.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
