Národná banka Slovenska (NBS) ako aj Európska centrálna banka (ECB) sú presvedčené, že vyššia inflácia je len dočasná. Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth preto tvrdí, že ECB nepohne sadzbami, pokiaľ nebude vnímať trvalejšie cenové tlaky.

Na vyššie ceny už zareagovala zvyšovaním úrokov napríklad Česká národná banka či centrálna banka v Poľsku ako aj Maďarsku. ECB sa k takémuto kroku zatiaľ nechystá, aj keď inflácia prekročila dvojpercentnú hranicu. ECB sa pritom snaží, aby sa inflácia pohybovala okolo dvoch percent. Od poslednej krízy ceny rástli výrazne pomalšie. „Súčasný rýchlejší rast cien znamená, že dobiehame pomalšiu infláciu z minulosti v eurozóne aj na Slovensku,“ tvrdí M. Horváth.

Centrálne banky pritom predpokladajú, že zvýšený rast cien je len dočasný. „V nasledujúcich rokoch by sa inflácia mala aj u nás, aj v eurozóne vrátiť k nižším úrovniam. Naše prepočty vychádzajú z vyhodnotenia dôvodov pre súčasný vývoj, ale aj z očakávaní na komoditných trhoch. Podobné očakávania inflácie majú aj obchodníci a analytici vo veľkých finančných inštitúciách. Inflácia v eurozóne má dokonca klesnúť pod cieľ ECB,“ uviedol M. Horváth.

To že okolité krajiny, ktoré nemajú euro, už úroky zvýšili, je podľa M. Horvátha dôsledkom toho, že tamojšie centrálne banky vnímajú vývoj a riziká inflácie odlišne. „V Česku a Maďarsku bola inflácia už pred krízou, ale aj počas nej, vyššia ako na Slovensku a v eurozóne. V súčasnosti tam inflácia zrýchľuje z už pomerne vysokých hodnôt,“ vraví.

Ak by ECB teraz zvýšila sadzby, mohlo by to tlmiť pokrízové oživenie ekonomiky. Podobné to bolo v roku 2011, keď rastúce ceny energií vystrelili infláciu nahor a ECB preto zvýšila sadzby. Menová politika sa vtedy podľa M. Horvátha pridala k iným vplyvom, ktoré brzdili oživenie ekonomiky.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:

ECB | Ekonomika | inflácia | NBS