Minimálne výživné sa od 1. januára 2027 zvýši zo 40,44 eura na 134,80 eura mesačne na každé dieťa. Ide o schválenú zmenu, pri ktorej súd nebude môcť určiť nižšiu sumu ani rodičovi s invaliditou, veľmi nízkym príjmom alebo inou objektívnou prekážkou. Návrh, ktorý mal v osobitných prípadoch umožniť nižšie výživné, parlament pri schvaľovaní zmeny neprijal.

Schválený zákon č. 244/2026 Z. z. mení minimálnu hranicu z 30 percent na 100 percent životného minima nezaopatreného dieťaťa. Od januára 2027 preto súd pri novom rozhodovaní nebude môcť prihliadnuť na nepriaznivú situáciu rodiča tak, že by výživné znížil pod túto hranicu. Môže však určiť vyššiu sumu podľa potrieb dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov.

Najvýraznejšie zmenu pocítia rodičia s viacerými vyživovacími povinnosťami. Pri troch deťoch bude zákonné minimum spolu 404,40 eura mesačne. Nasledujúce modelové sumy predpokladajú, že pri každom dieťati súd určí iba najnižšie prípustné výživné. Nejde teda o odporúčanú ani bežnú výšku, ale o hranicu, pod ktorú sa súd pri rozhodovaní nebude môcť dostať.

Počet detíMinimum do konca roka 2026Minimum od januára 2027
Jedno dieťa40,44 eura134,80 eura
Dve deti80,88 eura269,60 eura
Tri deti121,32 eura404,40 eura

Suma 134,80 eura vychádza zo životného minima platného od 1. júla 2026. Ministerstvo práce ho pre nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa stanovilo práve v tejto výške. Na začiatku roka 2027 preto bude platiť uvedená suma. Životné minimum sa však pravidelne upravuje k 1. júlu, takže v druhej polovici roka sa môže zmeniť aj zákonná minimálna hranica výživného.

Výnimku pre vážne prípady parlament neschválil

Počas prerokúvania novely zaznel návrh, aby súd mohol z dôvodov hodných osobitného zreteľa určiť výživné pod všeobecným minimom. Ani v takom prípade by suma nemohla klesnúť pod 50 percent životného minima na nezaopatrené dieťa, čo by podľa súčasnej sumy predstavovalo 67,40 eura mesačne. Tento pozmeňujúci návrh však neprešiel.

Navrhovaná výnimka mala reagovať najmä na situácie, keď rodič pre invaliditu, ťažké zdravotné postihnutie alebo inú objektívnu a nezavinenú prekážku dlhodobo nedokáže dosahovať primeraný príjem. Samotná nezamestnanosť, dlhy, vysoké splátky alebo nízka mzda by automaticky nestačili. Súd by musel posudzovať príčinu nepriaznivej situácie, jej trvanie aj majetkové pomery rodiča.

Od 1. januára 2027 však takáto výnimka v zákone o rodine nebude. Účinné znenie paragrafu 62 ods. 3 po novele výslovne ukladá každému rodičovi plniť vyživovaciu povinnosť najmenej vo výške životného minima na dieťa bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Rodič preto nemôže počítať s tým, že mu súd iba pre zdravotný stav automaticky určí 67,40 eura.

Praktickým dôsledkom bude, že ani preukázaná invalidita sama osebe neotvorí cestu k výživnému pod zákonným minimom. Zdravotný stav, príjem a nevyhnutné výdavky však naďalej môžu ovplyvniť rozhodovanie o sume nad touto hranicou. Ak by napríklad potreby dieťaťa odôvodňovali vyššie výživné, súd bude pri určovaní konečnej sumy skúmať aj reálne možnosti rodiča a jeho celkovú životnú situáciu.

Pri určovaní výživného naďalej platí, že jeho konkrétna výška môže byť vyššia než zákonné minimum. Súd prihliada aj na odôvodnené potreby dieťaťa, na mieru osobnej starostlivosti každého rodiča a na životnú úroveň rodičov. Výživné má zároveň prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pri skúmaní jeho pomerov preto súd nemusí zohľadniť výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Samovoľné zníženie platby môže vytvoriť dlh

Ak súd určí výživné vo výške 134,80 eura a rodič bude posielať napríklad iba 70 eur, každý mesiac mu vznikne dlh 64,80 eura. Oprávnený rodič môže nezaplatený rozdiel vymáhať exekúciou. K dlhu sa môžu pridať trovy exekučného konania. Exekútor môže nariadiť zrážky z príjmu povinného rodiča alebo postihnúť jeho účet a ďalší majetok.

Neplatenie môže mať aj trestnoprávne následky. Podľa paragrafu 207 Trestného zákona môže byť trestným činom, ak človek najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní vyživovaciu povinnosť, a to aj z nedbanlivosti. Objektívne nízky príjem preto nie je dôvodom na svojvoľné zastavenie platieb.

Rodič, ktorému sa zhorší zdravotný stav alebo príjem, by mal čo najskôr podať návrh na zmenu výživného. Pri konaní môže predložiť rozhodnutie o invalidnom dôchodku, lekárske správy, potvrdenia o príjme, doklady o nevyhnutných výdavkoch a ďalšie podklady o svojich pomeroch. Do rozhodnutia súdu je dôležité plniť vyživovaciu povinnosť v čo najväčšom rozsahu. Čiastočné platby síce dlh nerušia, ale znižujú jeho výšku a dokladajú snahu rodiča aspoň sčasti si plniť povinnosť.

Rodičia sa môžu na zmene výživného pokúsiť dohodnúť, pri maloletom dieťati však ich dohodu musí schváliť súd. Ústna dohoda ani neformálna výmena správ sama osebe nemení vykonateľné rozhodnutie. Ak rodič začne bez nového rozsudku alebo schválenej dohody posielať nižšiu sumu, rozdiel oproti pôvodne určenému výživnému sa môže ďalej hromadiť.

Staršie rozsudky s pevne určenou sumou sa od 1. januára 2027 automaticky neprepíšu. Ak rozsudok určuje napríklad 60 eur, jeho výrok sa bez ďalšieho konania nezmení. Rodič starajúci sa o dieťa preto môže podať návrh na zvýšenie výživného, zatiaľ čo platiaci rodič môže pri podstatnej zmene pomerov žiadať jeho úpravu. Dovtedy je rozhodujúca suma uvedená v platnom a vykonateľnom rozhodnutí.

Návrh vo veci maloletého dieťaťa sa podáva na súd podľa jeho bydliska. Treba v ňom uviesť požadovanú sumu, opísať zmenu pomerov a priložiť údaje o príjmoch, výdavkoch aj pôvodné rozhodnutie. Užitočné je doložiť tiež náklady na bývanie, stravu, školu, zdravotnú starostlivosť, záujmové aktivity a ďalšie pravidelné potreby dieťaťa, aby mal súd pri rozhodovaní čo najpresnejší obraz.