Európska únia bude podľa Európskej komisie čeliť stagflačnému šoku, teda kombinácii slabšieho rastu a vyššej inflácie, aj napriek dvojtýždňovému prímeriu medzi Spojenými štátmi a Iránom. Ako informoval denník Financial Times, Brusel sa pripravuje na zníženie tohtoročného odhadu hospodárskeho rastu, keďže dôsledky konfliktu na Blízkom východe zostávajú veľmi neisté.
Eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis označil prímerie za vítaný krok k upokojeniu situácie. Podľa neho sa zároveň očakáva, že pomôže zmierniť tlak v energetike. Zároveň však upozornil, že ekonomické dôsledky vojny v Iráne sú stále veľmi nejasné. „Je to určite vítaný krok smerom k deeskalácii a očakáva sa aj úľava, pokiaľ ide o energetickú krízu,“ povedal. Dodal však, že „je jasné, že čelíme stagflačnému šoku“.
Komisia má aktualizovať svoj oficiálny odhad rastu hrubého domáceho produktu v máji. Ešte pred vypuknutím konfliktu počítala s tým, že ekonomika Európskej únie vzrastie tento rok o 1,4 percenta a v roku 2027 o 1,5 percenta. Inflácia mala zostať mierne nad úrovňou dvoch percent v oboch rokoch.
Novšie scenáre však podľa Financial Times ukazujú horší vývoj. Ak by sa ceny energií vrátili na úroveň spred vojny do konca roka 2026, rast by sa tento rok mohol spomaliť o 0,4 percentuálneho bodu. V prípade dlhšieho obdobia vysokých cien energií by sa rast mohol znížiť o 0,6 percentuálneho bodu tento aj budúci rok. Inflácia by pritom mohla stúpnuť až o jeden percentuálny bod, prípadne o 1,5 percentuálneho bodu.
Viaceré štáty únie vrátane Talianska, Poľska či Španielska už zaviedli opatrenia na ochranu domácností a firiem pred drahšími energiami. Dombrovskis však varoval, že členské krajiny nesmú z energetickej krízy vytvoriť fiškálnu krízu. „Máme menší priestor na fiškálne manévrovanie než kedysi,“ uviedol s tým, že pomoc má byť dočasná, cielená a s obmedzeným dosahom na verejné financie.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
