Ešte pred desiatimi rokmi sa cena zlata pohybovala pod hranicou 1 000 dolárov za uncu. V tom čase by si takmer nikto nevsadil na to, že môže vyrásť nad dvetisíc dolárov. Len ojedinelí analytici, ktorým však len málokto veril, predpovedali žltému kovu žiarivú budúcnosť. Ale ani oni si netrúfli predpovedať, že cena zlata môže vyletieť nad 4 000 dolárov. Dnes je to realita. Včera dokonca padla už méta 4 200 dolárov.
Čo všetko je za týmto nečakaným rastom a je udržateľný aj do budúcnosti? A čo to znamená pre bežných investorov, ktorým doteraz mnohí analytici tvrdili, že zlato v podstate nie je investícia, keďže neprináša pravidelný výnos ako akcie?
Dôvody rastu
Cena zlata sa nad švortisícovú hranicu podľa analytikov dostala vďaka niekoľkým faktorom. „Po prvé, sú to očakávania poklesu sadzieb v USA a slabší dolár, čo znižuje „náklad držby“ zlata. Po druhé, zvýšené geopolitické napätie. A po tretie, pretrvávajúce nákupy zlata centrálnymi bankami a návrat prílevov do ETF fondov naviazaných na zlato,“ vymenúva analytik spoločnosti Across Private Investments Dominik Hapl.
Ekonóm Juraj Karpiš vo svojom newsletteri upozorňuje na to, že nenásytné nákupy „barbarského prežitku“ štátnymi ekonómami v kombinácii s rastom jeho ceny vedú k tomu, že o chvíľu bude zlato dôležitejšou rezervou centrálnych bánk, než sú americké štátne dlhopisy. To podľa neho len potvrdzuje starú poučku, že zlato je dnes bezpečný prístav v neistých časoch.
Až 72 percent centrálnych bánk uviedlo, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov predpokladajú vyšší podiel zlata vo svojich rezervách. Medzi krajiny, ktorých centrálne banky nakupujú najviac zlata, patrí Poľsko, Turecko, India a Čína.
„Aj Česká národní banka medziročne navýšila svoje zásoby zlata z 30 ton v roku 2023 na 51 ton v roku 2024,“ ilustruje popularitu žltého kovu analytik Finaxu Patrik Kindl.
Ako Trump podporuje cenu zlata
Na cenu zlata vplýva nepriamo aj americký prezident Donald Trump svojou nevyspytateľnou ekonomickou a colnou politikou. „Tvrdšia rétorika v obchode a clá zvyšujú inflačné očakávania a globálne napätie, trhy rátajú s vyššími deficitmi a politickou neistotou. Súčasne sa objavujú očakávania mäkšej menovej politiky a slabšieho dolára, čo znižuje reálne výnosy dlhopisov, a to praje zlatu,” vysvetľuje D. Hapl.
Podľa neho nejde o zmenu pravidiel pre zlato, ale o to, že kombinácia možných ciel, deficitov a geopolitiky posúva investorov k „bezpečným prístavom“.
Zlato je aktívum, ktoré reaguje citlivo na zmeny peňažnej zásoby alebo na geopolitiku. Akcie sú zase viac zdrojom rastu a katalyzátorom bohatstva investorov. „Ak sa pozrieme na najbohatších ľudí sveta, sú to majitelia veľkých firiem a držitelia akcií. Nie vlastníci zlata. To je skôr doplnok ich majetku,“ dopĺňa D. Hapl.
Zlato je bezpečný prístav, ale s vlnami
Zlato naozaj dlhodobo slúži ako uchovávateľ hodnoty a diverzifikátor portfólia. Netreba však prehliadnuť, že jeho cena môže krátkodobo výrazne kolísať a zlato nevypláca úrok ani dividendu, ako je to v prípade akcií. Preto D. Hapl odporúča tento drahý kov kombinovať s ďalšími bezpečnými prístavmi ako sú štátne dlhopisy rozvinutých krajín, hotovosť, prípadne kúpou mien (CHF, USD, JPY). „Tieto zložky tlmia poklesy akcií a zvyšujú flexibilitu pri nákupoch v korekciách,“ tvrdí D. Hapl.
Analytici upozorňujú aj na to, že je potrebné rozlišovať medzi fyzickým zlatom ako drahým kovom a investovaním do zlata cez deriváty, ako sú futures či CFD. V druhom prípade fyzické zlato nikdy nevlastníte – obchodujete iba s finančnými inštrumentmi, ktorých podkladovým aktívom je zlato.
„Ak má zlato pre vás plniť funkciu bezpečného prístavu, musíte byť schopní sa k nemu reálne dostať a vedieť ho odpredať,“ pripomína P. Kindl.
Udrží si rast či klesne?
Rastový trend zlata však nemusí trvať dlho, a už vôbec nie donekonečna. Isté geopolitické napätie sa už uvoľnilo napríklad uzavretím prímeria vo vojne v Gaze.
Podľa P. Kindla preto zlato môže naraziť na svoj limit. Následný pokles by zasiahol nových investorov, ktorých ovplyvnil takzvaný FOMO efekt, teda strach z toho, že by zmeškali jedinečnú príležitosť.
To, že časť rastu ceny zlata určite súvisí s FOMO efektom, potvrdzuje aj D. Hapl s tým, že titulky v médiách a sociálnych sieťach o lámaní rekordov vedia strhnúť dopyt neskúsených investorov. Na druhej strane rast zlata nie je len o emóciách. „Rely stojí aj na pevných základoch,“ pripomína ekonóm Acrossu.
Analytici spoločnosti Goldman Sachs posunuli svoju predikciu ceny zlata ku koncu budúceho roka zo 4 300 na 4 900 dolárov za uncu. Podľa D. Hapla udržateľnosť rastu hodnoty tohto vzácneho kovu závisí od trajektórie sadzieb, inflácie a nervozity na trhoch.
„Po takomto skoku je prirodzená vyššia volatilita a riziko korekcie. Zlato vnímame ako poistku a uchovávateľa hodnoty, nie ako hlavný motor výnosu,“ vysvetľuje D. Hapl. V dlhom horizonte majú podľa neho väčší potenciál akcie. Preto odporúča zlato držať najmä ako stabilizátor portfólia.
Zmena tradičného portfólia?
Niektorí investori už hovoria, že tradičný pomer v investičnom portfóliu, kde sú akcie a dlhopisy v pomere 60:40, by sa mal zmeniť na 60:20:20, kde 20 percent bude tvoriť zlato. Oslovení analytici s týmto názorom úplne nesúhlasia, pretože zlato podľa nich nefunguje ako univerzálny recept pre každého investora.
D. Hapl si myslí, že pre väčšinu investorov môže byť 20 percent zlata priveľa. Radí mať zlata od päť do desať percent. „V dnešnej dobe sa tieto percentá môžu zdať málo, avšak boli dlhé obdobia, kedy zlato zaostávalo za akciami a prílišnou expozíciou na zlato sa tak investor pripravoval o nemalé percentá výnosu,“ argumentuje analytik Acrossu.
P. Kindl uznáva, že zlato môže byť, najmä v časoch zvýšenej inflácie, geopolitického napätia či oslabovania dolára, dobrým diverzifikátorom v portfóliu. Pripomína však, že zlato dokáže prudko vzrásť, ale vie aj výrazne klesnúť. „Práve táto zvýšená volatilita je problémová pri jeho využití ako krátkodobého či konzervatívneho investičného nástroja,“ konštatuje.
Kto by nechcel nakupovať ako investíciu priamo fyzické zlato, môže sa uspokojiť s inými aktívami naviazanými na zlato. Alternatívou k zlatým tehličkám sú napríklad ETF fondy, ktoré sú kryté zlatom. „Majú transparentné náklady, dobrú likviditu a jednoduchú správu,“ opisuje ich výhody D. Hapl.
Dynamickejšia alternatíva s vyšším rizikom sú akcie ťažiarskych firiem, ktoré reagujú na cenu zlata aj na náklady ťažby. Práve akcie ťažiarov v tomto roku profitujú z vysokého nárastu ceny zlata a svojim výkonom prekonávajú aj umelú inteligenciu či bitcoin.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
