Cena zlata vystrelila od začiatku roka takmer o 50 percent na rekordných 3 930 dolárov za trójsku uncu. Rely, ktorá je najsilnejšia od sedemdesiatych rokov, ženie kombinácia obáv z inflácie, kolísania dlhopisov a nástup veľkých inštitúcií, ktoré si pridávajú zlato do portfólií ako dlhodobú zložku. Informoval o tom denník Financial Times.
Správcovia aktív hovoria o príleve nových hráčov, nadväzujúcom na roky rekordných nákupov zo strany centrálnych bánk. „Je to pozlátené Fomo,“ povedal Luca Paolini, hlavný stratég Pictet Asset Management. „Zlato sa stalo také veľké, že ho nemožno ignorovať. Príde úroveň, keď je nemožné ho nevlastniť.“
Zásadným motorom sú fondy obchodované na burze. „Trh sa trochu zbláznil,“ uviedla analytička MKS Pamp Nicky Shiels a dodala, že „meničom hry“ sú prílevy do zlatých ETF, ktoré sú lacné a používajú ich retail aj inštitúcie. Čisté prílevy do ETF dosiahli za uplynulé štyri týždne 13,6 miliardy dolárov a za rok 2025 už vyše 60 miliárd dolárov. Zásoby zlata v týchto fondoch stúpli nad 3 800 ton.
Podľa analytikov sa rozbieha posun od tradičnej alokácie 60 ku 40 v prospech modelu 60 ku 20 ku 20, kde má zlato rovnakú váhu ako dlhopisy. Takýto scenár by znamenal, že do zlata môžu pritiecť bilióny dolárov, výrazne viac než približne dvojpercentný podiel, ktorý mu dnes manažéri fondov prideľujú.
Pridáva sa aj taktické zaisťovanie voči doláru. „Ľudia chcú staviť na pokles dolára, ale nie sú si istí, ktorú menu kúpiť – táto neistota vedie priamo k zlatu,“ povedala Shiels. Hoci zlato nenesie úrok, časť investorov ho používa ako poistku proti riziku straty nezávislosti centrálnej banky a dlhodobo vyššej inflácie.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
