Swissôtel Damian Jasna patrí medzi najväčšie hotely na Slovensku. Pýši sa rovno piatimi hviezdičkami. My sme ho navštívili necelý rok po otvorení.
Za ubytovanie na dve noci pre dvoch dospelých a dve deti sme zaplatili 1 169 eur vrátane dane z ubytovania a parkovania, ktoré stojí 15 eur na noc. Ubytovanie sme rezervovali priamo na stránke hotela, kde vychádza lacnejšie ako na Booking.com vďaka tomu, že ak sa stanete členom ich lojalitného programu, získate výhodnejšiu cenu.
Už pri príchode do hotela viete, že ste v päťhviezdičkovom zariadení. Na recepcii vám ponúknu možnosť odniesť na izbu batožinu či zaparkovať auto. My sme obidve ponuky odmietli, čo som v zápätí oľutoval pri hľadaní miesta v podzemnej garáži.
Keďže väčšina miest bola obsadených, prišiel som až na koniec garáže, kde som zistil, že ak sa chcem dostať odtiaľ preč, musím riadny kus cúvať. Prešiel som preto o poschodie nižšie, kde som takisto musel cúvať naspäť – v podzemnej garáži nič príjemné. Keď prídete na koniec garáže, musíte cúvať až po najbližšie miesto kde sa dá otočiť. Mne sa to stalo dvakrát.
Zariadenie hotela dýcha luxusom – na prízemí je veľkolepý lobby bar, na prvom poschodí priestory na trávanie voľného času – vrátane stolov na kartové hry či šach, sú tu aj dva billiardové stoly.
Prekúrená izba
Naša izba Swiss Advantage King Room bola veľmi priestraná a vyzerala luxusne. Kúpeľňu od spálne oddeľovalo mliečno sklo, ktoré sa po stlačení tlačidla zmenilo na priehľadné – z postele v takom prípade vidíte priamo do veľkej sprchy. V kúpeľni boli dve umývadlá.
Oceňujem, že WC bolo samostatné. Aj na ňom bolo vidno, že na zariadení sa nešetrilo. Bol tu umiestnený japonský záchod s funkciou sprchovania a sušenia. Len až tesne pred odchodom sme zistili, ako sa to vôbec zapína.
V izbe bol malý kuchynský kút s drezom, kávovarom a varnou kanvicou. Nachádzal sa tu aj digestor – asi pre prípad, že si z domu prinesiete dvojplatničku a budete na nej vyprážať rezne.
Naša izba bola výrazne prekúrená. Po našom príchode bolo na izbe 26,8 stupňa. Aj keď sme nastavili teplotu na 20 stupňov, teplota sa vôbec neznížila. Skúsili sme preto otvoriť okno, no väčšia časť okna sa vôbec nedá otvoriť, len malá časť sa dala vyklopiť. Ani po niekoľkých hodinách takéhoto vetrania teplota v izbe neklesla pod 25 stupňov. Viaceré izby majú vlastné balkóny, čo znamená, že sa dá aj normálne vyvetrať. Niektoré izby majú veľké okná, ktoré sa dajú otvoriť. Pri rezervácii preto odporúčam pýtať si izbu s balkónom alebo aspoň s klasickým otvárateľným oknom.
Na izbe bolo veľa úložných priestorov, do ktorých sme bez problémov zložili svoje veci. Ani v prípade, že by sme sa sem vybrali na dlhší čas, nebol by problém s dostatkom odkladacích priestorov.
Naopak, ako to býva v mnohých hoteloch, problém je s odkladaním uterákov a osušiek. Keďže sme boli štyria, mali sme štyri veľké osušky a uteráky. Zaväsiť ich všetky tak, aby mohli uschnúť, sme nedokázali. Navyše, ak sme k tomu pridali plavky, ktoré sme chceli usušiť, uteráky museli ustúpiť. Aj preto sme si ich dali po prvom dni hneď vymeniť, pretože sme ich nemali kde susšiť.
Veterný bazén s výhľadom
K hotelu patrí aj wellness centrum, ktoré sa nachádza na najvyššom poschodí. Pri vstupe sme dostali osušky a po schodoch sme sa dostali do bazénovej časti. Kým v izbe bolo príliš teplo, tak tu by sme zniesli o pár stupňov teplejší vzduch. Ale aj teplejšiu vodu vo vonkajšom bazéne. Pri našej návšteve fungovali tri bazény. Jeden z toho je plytký detský bazén so šmykľavkou, jeden plavecký bazén s chladnejšou vodou a jeden vonkajší bazén, z ktorého by mal byť krásny výhľad na hory, no keďže sme tu boli až po zotmení, neužili sme si ho.
Počas obidvoch našich návštev wellness centra bolo veľmi veterno, takže vo vonkajšom bazéne sme dlho nevydržali. Navyše pri duhej návšteve vietor fúkal tak silno, že nadvíhal fólie, ktoré oddeľujú vonkajšiu časť bazéna od vnútorného vstupu. Vďaka tomu bolo aj vnútri celkom sviežo. Zachránila náš aspoň rodinná sauna, v ktorej sme sa mohli zohriať.
Celkovo by si takýto veľký hotel zaslúžil väčšie bazény. Hoci sme tu boli cez týždeň, v detskom bazéne bolo plno detí. Neviem si predstaviť, ako to tu vyzerá cez víkend alebo cez prázdniny.
Neohúrili nás ani sauny. V päťhviezdičkovom hoteli by sme čakali rozľahlejší spa komplex. Navyše pri našej návšteve nefungovala parná sauna. Ochladiť sme sa mohli vo vonkajšom bazéne s ľadovou vodou. Výhodou sáun bolo, že sme si mohli zobrať ľubovoľný počet plachiet, respektíve spotené či mokré plachty kedykoľvek vymeniť za suché.
Reštaurácii by prospelo viac personálu
Otestovali sme aj raňajky a večere. V oboch prípadoch bola bohatá ponuka, no reštaurácii by prospelo viac personálu. Pri našom príchode sme mali problém nájsť prestretý stôl. K večeri bola na pitie voda, ktorú si každý musel sám načapovať z asi 5-litrových nádob. V prvý večer boli v reštaurácii tri takéto nádoby, v druhý večer už iba dve. Personál ich navyše nestíhal dopĺňať, takže pri našej prvej návšteve boli dve z troch nádob prázdne a v druhý večer boli prázdne obidve. Až na našu urgenciu čašník jednu nádobu doplnil vodou.
Pri raňajkách nám chýbali čerstvé džúsy. K dispozícii boli len klasické džúsy, teda kým sa neminuli. V päťhviezdičkovom hoteli by podľa mňa mali ponúkať aj čerstvo vytlačené džúsy. Okrem vopred pripravených jedál by mohli pri raňajkách priamo pripravovať napríklad omeletu podľa priania zákazníka.
V reštaurácii mysleli aj na celiatikov. Každý deň tu bol pre nich pripravený koláč ako aj ďalšie jedlo. Väčšina jedla, ktoré sme ochutnali, bola chutná. V prvé ráno bola slaninka výrazne chrumkavá, miestami až pripálená, na druhý deň jej zase k chrumkovosti trochu chýbalo. K večeri nám chýbala bohatšia ponuka ovocia. Mohli sme si síce zobrať jablko, hrušku, či pomaranč, no chýbal napríklad ovocný šalát.
Vyskúšali sme aj kino. Podarilo sa nám tam dostať však až na druhýkrát. V prvý večer bola totiž reštaurácia, pri ktorej sa kino nachádza, vyhradená pre uzatvorenú spoločnosť. A keďže diaľkové ovládanie od kina majú čašníci v reštaurácii, nefungovalo ani kino. Kino má pritom aj druhý vchod a nie je preto potrebné doň chodiť cez reštauráciu.
Hodnotenia hotela v skratke:
Swissôtel Damian Jasna pôsobí luxusne a izby sú veľkorysé, s praktickými detailmi ako samostatné WC a kuchynský kút. Zážitok však kazili prekúrená izba s obmedzeným vetraním a nepraktická podzemná garáž, kde sa pri vyššej obsadenosti často treba dlho cúvať. Wellness je na hotel tejto veľkosti skôr menší a chladnejší, saunová časť podľa nášho názoru by moghla byť zase veľkorysejšia. V reštaurácii bolo cítiť nedostatok personálu a chýbajú čerstvé džúsy. Pri cene 1 169 eur za dve noci pre štyroch sme čakali konzistentnejší päťhviezdičkový štandard. Ak chcete hotel navštíviť, odporúčame žiadať izbu s balkónom či otvárateľným oknom a prísť mimo špičky.
Manuál na prežitie v hoteli Swissôtel Damian Jasna: Záhada svetla a vyhrievanej dosky
Ubytovali sme sa v hoteli Swissôtel Damian Jasna a ako prvé sme po dlhej ceste navštívili WC. Ja samozrejme prvá. A teraz vás isto napadne: nevedela ho spláchnuť. Ale tak ďaleko som sa ešte nedostala, najskôr som musela porozmýšľať, ako vôbec zapnem svetlo, veď nebudem si svietiť mobilom. Stlačím vypínač a nič, stlačím znovu, rozmýšľam, čo vlastne mám stlačiť, + či -? Zrazu blikne svetlo a tak mi dôjde, že som ho práve vypla. Učia nás tu, že elektrina nie je samozrejmosť. Tu nestlačíš tlačidlo a nezažne sa automaticky, tu máš priestor uvedomiť si, že nič nie je samozrejmé. V tomto hoteli vás učia mindfulness.
No a potom sadneš na WC a ono je ohriate. Tu nech si každý porozmýšľa sám, či je to príjemné. Mne teda nie. Koho toto napadlo, ohrievať sedadlo? To keby vonku na latríne v zime ohrievali, tak to pochopím, ale v prekúrenom hoteli? Za ten čas, čo sme tu, ani neprídem na to, či sa tá funkcia dá vypnúť. Ohrievanie sedadla. Žiadny manuál, nič.
No a konečne potom, čo na WC skončíte, idete spláchnuť. Dočkali ste sa. V skratke: v ruke mi zostala celá tá geberitová krabička. Chápete – aj s rámom. Lebo tu sa to nestláča, ale TOČÍ. 40 rokov stláčaš alebo nestláčaš a zrazu točíš. To, aby si aj na záchode rozmýšľal. Neviem, či to tiež spadá pod mindfulness.
No a ja si po WC umývam ruky. Tak vytlačím si mydlo, z celkom obyčajného dávkovača mydla, a páka nikde, tak že budem točiť. To sa mi darí, ale voda netečie. Veď písali v novinách, že dolina nemá dosť vody, kvôli týmto veľkým hotelom. Tak čakám, uvedomujúc si, že voda je vzácna. A potom netrpezlivo točím, ťahám, hľadám fotobunku a stlačím. A ako zázrakom tečie voda. Ruky umyté, idem zhasnúť svetlo v kúpeľni a vidím, že je tu ešte jeden vypínač. Zázračný gombík, ktorý mení mliečne sklo na priesvitné. Celkovo neoceňujem túto snahu hotelov o priehľadné steny do hotelových kúpeľní, ale zahrali sme sa s tým výborne. Len sa tak zamýšľam, či po oslobodení kuchýň od dverí a ich zjednotení s obývačkami príde raz rad aj na kúpeľne.
Ďalej to už v hoteli nebolo také zábavné.
V saunách vyhrala praktickosť nad estetikou, takže sauny pôsobili chladno. Rodinná časť wellnessu bola plná rodín s malými deťmi v jedinom bazéne, kde bola teplá voda. Niežeby hotel mal len jeden bazén, ale len jeden s teplou vodou, v ktorom ste nemuseli znášať ľadový Chopský vietor. Tak sme sa tiež ohriali v detskom bazéne, ale nevydržali sme to tam dlho, veď každý, kto práve nemá malé deti, snáď chápe a možno tí, čo majú, by sa radi zdvihli tiež, ale niečo ich tam držalo za nohu.
Jedla bolo dosť. Syn si na suchých cestovinách veľmi pochutil. To je samozrejme chyba výchovy a nie hotela. Ostatná časť rodiny mala skôr problém vybrať, čo si dá skôr.
Keď to mám zhrnúť, keďže už viem, ako zapnúť svetlo a spláchnuť, môžem prísť ešte raz. Ale mohli by tak o 5 stupňov ubrať na kúrení izieb a pridať ich vo wellnesse. Len či to nerobia naschvál, lebo keď tam bude ľuďom až moc dobre, budú sa tam viac zdržiavať a potom by bol wellness plný. Tak radšej nech to zostane, ako je, nech mám aspoň kam položiť uterák.
(kpf)
