Slovensko patrí k najrýchlejšie starnúcim populáciám v Európe. Výrazný nárast ľudí v dôchodkovom veku bude zvyšovať dopyt po sociálnych službách. Napriek tomu, že došlo k navýšeniu kapacít zariadení pre seniorov, tieto nedokážu už v súčasnosti pokryť dopyt po týchto službách, ktorý sa bude v dôsledku negatívneho demografického vývoja zvyšovať.
Z európskeho Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) Slovensko mohlo z výziev v rokoch 2017 – 2021 získať viac ako 160 miliónov eur na zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb a zníženie počtu veľkokapacitných domovov pre seniorov, no 104 miliónov, teda takmer dve tretiny, nedokázalo vyčerpať. Ukázali to závery auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameraného na komunitné služby pre seniorov.
Za politiku sociálnej starostlivosti je zodpovedné ministerstvo práce, ktoré nedokázalo kontrolórom poskytnúť jasné vysvetlenie, prečo takáto významná čiastka zostala nevyčerpaná. Za eurofondové výzvy IROP niesol zodpovednosť rezort investícií. „Skutočnosť, že takýto objem financií nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov a tiež vyvoláva otázky o efektívnosti riadenia a koordinácie medzi jednotlivými ministerstvami,“ priblížil šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Viac než milión ľudí starších ako 65 rokov
V roku 2024 bolo na Slovensku vyše jedného milióna ľudí starších ako 65 rokov, čo je nárast o viac ako 86-tisíc od roku 2020. „Za to isté obdobie sa celková kapacita v zariadeniach pre seniorov navýšila iba o dvetisíc miest, pričom v roku 2024 o miesto v nich oficiálne žiadalo cez 8 600 osôb bez pozitívnej odozvy,“ tvrdí šéf NKÚ.
Slovensko sa v roku 2011 rozhodlo pre tzv. politiku deinštitucionalizovania sociálnych služieb. Zaviedlo sa napríklad kapacitné obmedzenie pre zariadenia (maximálny počet 40 klientov v jednej budove) a v roku 2024 sa definovali aj zariadenia rodinného typu (do šesť, resp. dvanásť miest). „Tieto zmeny ale boli zavedené bez predchádzajúcej analýzy finančnej udržateľnosti takýchto zariadení v podmienkach Slovenska,“ konštatoval Ľ. Andrassy.
Aktuálna kontrola ukázala ekonomickú náročnosť udržateľnosti zariadení pre seniorov rodinného typu. Ich náklady, s výnimkou jedného, prevyšovali príjmy z príspevkov a úhrad od klientov. Dofinancovanie zabezpečovali najmä z darov a z vlastných zdrojov zriaďovateľa. „Vysoké náklady spojené s prevádzkou zariadení rodinného typu môžu viesť k nutnosti zvyšovania ich kapacity, čo aj avizovali vybrané kontrolované subjekty,“ tvrdí predseda kontrolného úradu.
Dostupné len pre bohatých?
Môže sa stať, že cena za služby sa zvýši natoľko, že bude dostupná len pre ekonomicky zabezpečenú skupinu občanov. I keď podiel zariadení s kapacitou do 12 a 40 miest v rokoch 2020 až 2024 stúpal, v roku 2024 bola stále viac ako polovica miest v zariadeniach s kapacitou vyššou ako 40 miest.
Napriek tomu, že pre seniorov dokázali zabezpečiť požadovaný minimálny počet zamestnancov, všetky uviedli ako najvýznamnejší problém ich fungovania práve dlhodobé udržanie kvalifikovaného personálu. Na nedostatok personálu má zásadný vplyv aj ich nedostatočné finančné ohodnotenie. Napriek tomu, že došlo k nárastu miezd vo všetkých kontrolovaných subjektoch, priemerná mzda sa napríklad v roku 2024 pohybovala od 809 do 1 330 eur, čo bolo na úrovni 53 % až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Ministerstvo práce prijalo len krátkodobé ad hoc riešenie, a tým je stabilizačný príspevok, ktorý bol poskytnutý zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb a mal zabezpečiť udržanie zamestnancov v sociálnych službách do konca roka 2025.
„Pozitívnou informáciou pre poskytovateľov služieb i samotných seniorov je skutočnosť, že aj pre rok 2026 sú vyčlenené financie na stabilizačný príspevok, tentokrát vo výške 21 miliónov. Na jednej strane je to pozitívne, ale stále len dočasné a nie systémové riešenie,“ podčiarkuje Ľ. Andrassy.
Ošetrovateľská starostlivosť zo zdravotného poistenia
Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach pre seniorov je hradené z verejného zdravotného poistenia. Zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti mali z deviatich kontrolovaných subjektov uzavreté len dve. Dôvodom bolo podľa ich vyjadrení naplnenie limitov zdravotných poisťovní. Legislatívou stanovený minimálny počet lôžok tak už nereflektuje potreby prijímateľov v zariadeniach pre seniorov.
Kontrolované zariadenia tiež nedokázali splniť kvalifikačné a odborné podmienky stanovené pre zdravotnícky personál, preto zabezpečovali ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Prečo kontrolovali?
Starnutie obyvateľstva je významný demografický trend. Podľa odhadov Európskej komisie bude počet poberateľov dôchodkov na Slovensku na konci roka 2030 o 194-tisíc vyšší, ako bol v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do tohto systému má byť o päť rokov nižší o 94-tisíc.
V roku 2024 bolo na Slovensku 1 018 725 osôb vo veku nad 65 rokov, čo je nárast o viac ako 86-tisíc osôb od roku 2020.
V tom istom období sa celková kapacita v zariadeniach pre seniorov navýšila iba o dvetisíc miest, pričom v roku 2024 len o poskytnutie sociálnych služieb v zariadeniach pre seniorov žiadalo 8 677 osôb. V súlade s demografickým vývojom sa bude zvyšovať dopyt po týchto službách, ktorý už teraz prevyšuje ponuku.
Čo zistili kontrolóri
- Z celkovej alokácie 160,7 milióna eur z európskeho programu IROP ostalo nevyčerpaných takmer 104 miliónov eur, ktoré mohli prispieť k zvýšeniu dostupnosti sociálnych služieb.
- Nenaplnenie cieľa podporujúceho zníženie počtu veľkokapacitných zariadení, ktorý bol deklarovaný v strategických dokumentoch rezortu práce.
- Dlhodobo neudržateľná ekonomická, finančná stabilita zariadení s malou kapacitou, ktorých prevádzkovatelia poskytujú komunitné služby pre seniorov v rámci celého Slovenska.
- Stabilizačný príspevok zamestnancom dočasne zabránil a bude až do roku 2027 pomáhať brániť odlivu personálu, ale nie je systémovým riešením, ktoré by smerovalo k dlhodobej stabilizácii personálu v sociálnych službách.
- Priemerná mzda odborných zamestnancov na úrovni 1 065 eur predstavovala len 71 % priemernej mzdy v hospodárstve.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
