Ministerstvo práce vlani vyhlásilo boj proti falošným péenkám. Už po niekoľkých mesiacoch informovalo, že sa im v tomto smere darí, čo prinieslo v roku 2025 Sociálnej poisťovni úsporu a dodatočné príjmy vo výške takmer 140 miliónov eur.
Útvar hodnoty za peniaze (UHP) vo svojej aktuálnej analýze tvrdí, že priestor na šetrenie je stále veľký. Podľa analytikov problémom nie sú len péenky, ale aj súbeh dávok a posudzovanie invalidity. Upozorňujú napríklad na situácie, keď sa prekrýva péenka s invalidným dôchodkom alebo keď sa miera invalidity určuje len podľa diagnózy, nie podľa toho, ako človeka obmedzuje v konkrétnej práci. Aj preto navrhujú prísnejšie pravidlá a adresnejšie posudzovanie nároku.
Aj analytici z portálu Dáta bez pátosu upozornili, že na Slovensku podľa údajov Eurostatu až 55 % ľudí vo veku 50 až 74 rokov poberá starobný alebo invalidný dôchodok, pričom priemer Európskej únie je 45 %. „U nás veľká skupina ľudí poberá invalidný, predčasný alebo starobný dôchodok. Ak by niekto chcel konsolidovať, tak musí začať dátami a porovnaním s okolitým svetom. Svet má menej papierových invalidov aj nižší objem platených péeniek,“ uviedli analytici.
Ochrana pred stratou príjmu
Slovenský sociálny systém chráni pred stratou príjmu pri zhoršenom zdravotnom stave relatívne dobre. Náhradu príjmu zo zamestnania zabezpečujú v krátkodobom horizonte dávky počas práceneschopnosti a v dlhodobom invalidné dôchodky.
Avšak vzhľadom na stav verejných financií, demografické výzvy a finančnú kondíciu Sociálnej poisťovne je potrebné hľadať úspory aj v systéme sociálneho poistenia. „Výdavky na práceneschopnosť a invaliditu predstavujú asi 1,5 % HDP (takmer 2 mld. eur), čo je viac ako v okolitých krajinách. Zníženie výdavkov by bolo možné zvýšením adresnosti dávok alebo obmedzením tých duplicitných,“ uviedli analytici z UHP. Súbeh dávky v práceneschopnosti s dôchodkom alebo dávkou v nezamestnanosti by sa podľa nich dal obmedziť.
Na Slovensku máme veľa invalidných dôchodcov, pričom miera invalidity sa posudzuje iba na základe diagnózy, neberie sa ohľad na to, ako diagnóza ovplyvní človeka v jeho profesii. Napríklad človek s ochrnutím dolných končatín má nárok na rovnakú sumu invalidného dôchodku bez ohľadu na to, či pracuje manuálne alebo v kancelárii.
Koľko peňazí dostávajú invalidní penzisti?
Priemerný plný invalidný dôchodok, teda pri ľuďoch s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 70 %, dosiahol vo februári 595,73 eura.
Priemerný čiastočný invalidný dôchodok, ktorí poberajú ľudia s s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 40 do 70 %, vo februári dosiahol 333,38 eura.
„Tento systém často vedie k nadkompenzácii straty príjmu, keď je priznaný pokles schopnosti pracovať vyšší ako skutočný pokles príjmu zo zamestnania. Invalidný dôchodok by sa mohol krátiť, ak kombinovaný príjem z invalidného dôchodku a práce presiahne príjem pred priznaním invalidity,“ uvádzajú v analýze.
Analytici UHP konštatujú, že proces posudzovania invalidity by sa mal zmeniť tak, aby bral do úvahy aj profesiu pred priznaním invalidity a možnosti jej prípadnej zmeny. Na rozdiel od zahraničia súbeh invalidného dôchodku a príjmu z pracovnej činnosti nie je nijako obmedzený. Ak by systém prihliadal na pracovný príjem, invalidné dôchodky by sa mohli krátiť pre ľudí s vysokým príjmom alebo pri prekročení príjmu spred priznania invalidity.
„V priemere malo počas roku 2024 príjem z práce asi 95-tisíc invalidných dôchodcov, z toho až 19-tisíc tvorili plne invalidní dôchodcovia. Takmer 22-tisíc z nich poberalo nadpriemernú mzdu,“ uvádzajú analytici. Pritom takmer všade v Európe je súbeh zárobku a invalidného dôchodku nejakým spôsobom limitovaný.
Krátené invalidné dôchodky v zahraničí
V jednotlivých krajinách sa k priznávaniu invalidného dôchodku pristupuje rôzne. Už pri posudzovaní invalidity sa dokladuje zníženie príjmov zo zamestnania a invalidný dôchodok je priznaný iba v prípade, že sa preukáže znížená schopnosť zárobku (Nórsko). Určené sú stropy na príjem zo zamestnania, nad ktorým sa dávka zastavuje alebo znižuje (najrozšírenejší model). Táto hranica môže byť určená pevne, napr. ako násobok priemernej či minimálnej mzdy (napr. Poľsko, Rakúsko, Fínsko, Nemecko, Estónsko, Holandsko) alebo relatívne v porovnaní so zdravým človekom s podobnou profesiou alebo predchádzajúcim príjmom posudzovaného (Francúzsko, Nemecko).
V Nemecku sú stanovené stropy na príjem. Pri plnom invalidnom dôchodku je to 6 300 eur za rok. Pri čiastočnom invalidnom dôchodku sa limit stanovuje individuálne na základe najvyššieho zárobku za posledných 15 rokov, minimálne 39-tisíc eur za rok. Z dôchodku sa odpočíta 40 % sumy, ktorá presahuje limit. V Rakúsku sa invalidný dôchodok znižuje podľa progresívneho vzorca, ak zárobok presiahne 551,10 eura alebo súčet zárobku a invalidného dôchodku presiahne 1 489,42 eura mesačne.
V Poľsku sa invalidný dôchodok znižuje, ak dôchodca zarába viac než 70 % priemernej mzdy v hospodárstve. Pri prekročení 130 % priemernej mzdy sa výplata dôchodku pozastavuje.
Analytici navrhujú šetrenie za milióny
Analytici UHP navrhujú sériu opatrení, ktoré by ušetrili stovky miliónov eur ročne. Podľa nich sú práceneschopnosť a invalidita navzájom prepojené. Okresy, kde je vyššia miera maródovania, majú zároveň aj väčší počet invalidných dôchodcov. V okrese Čadca, ktorý má najviac dní práceneschopnosti na pracujúceho, je podiel invalidných dôchodcov takmer dvojnásobný oproti Bratislave.
Jedným z opatrení by mohla byť úprava súbehu péenky a dôchodku. V prípade súbehu péenky a dôchodku by starobný, predčasný alebo plne invalidný dôchodca poberal vyššiu dávku (dôchodok alebo PN) v plnej výške a nižšia dávka by bola znížená o polovicu. Asi 90-tisíc dôchodcov dostalo v roku 2024 aspoň jednu dávku péenky. Sociálna poisťovňa dôchodcom na dávkach počas práceneschopnosti vyplatila viac ako 160 miliónov eur. Analytici navrhujú, aby vyššia dávka (dôchodok alebo PN) zostala v pôvodnej výške, z nižšej dávky by poberateľ dostal iba polovicu. Samotná možnosť byť práceneschopný by nebola dotknutá. Podľa prepočtu UHP by bola v tomto prípade ročná úspora 46 miliónov eur.
Ďalším navrhovaným opatrením je zmena spôsobu posudzovania invalidity. Posudzovať by sa malo nielen na základe zdravotného hľadiska, ale aj na základe povolania žiadateľa a možností jeho zmeny. Rovnaký zdravotný problém môže rôznych ľudí ovplyvniť iným spôsobom podľa toho, aké majú zamestnanie. Nový prístup by preto zohľadňoval skutočnú schopnosť pracovať alebo sa rekvalifikovať pri konkrétnej kombinácii diagnózy a povolania. Analytici tvrdia, že ročnú úsporu v tomto prípade nie je možné vyčísliť.
Navrhujú aj krátenie invalidného dôchodku pri zvýšení príjmu o 10 % z prírastku celkového príjmu po priznaní invalidity (nie z výšky dôchodku). Na rozdiel od väčšiny štátov EÚ nie je na Slovensku súbeh invalidného dôchodku a pracovného príjmu obmedzený. Predchádzajúci príjem sa napríklad sleduje v Nemecku. Ak zárobok pri čiastočnej invalidnej penzii prekročí najvyšší ročný príjem za posledných 15 rokov (min. však 39-tisíc eur), z dôchodku sa odpočíta 40 % z presahujúcej sumy.
Napríklad v Poľsku invalidní dôchodcovia, ktorí zarábajú viac ako 130 % priemernej mzdy, prichádzajú o celý invalidný dôchodok. Ak zarábajú medzi 70 a 130 % priemernej mzdy, prichádzajú o 18 až 24 % dôchodku. Takýto model by na Slovensku ušetril asi 140 mil. eur ročne.
Príklad:
Pre lepšiu predstavu o navrhovaných zmenách si môžeme vziať modelový príklad plne invalidného dôchodcu, ktorý pred priznaním invalidity v roku 2021 zarábal 1 700 eur v hrubom. Keďže vtedy zarábal o pätinu viac než zvyšok krajiny, jeho postavenie na trhu práce vyjadroval koeficient 1,2. Aby bol systém spravodlivý aj po rokoch, analytici pracujú s takzvaným referenčným príjmom. Ten vyjadruje, koľko by tento človek zarábal dnes, ak by zostal zdravý a udržal si svoj štandard. Pri aktuálnej priemernej mzde 1 524 eur tak tento porovnávací strop predstavuje 1 829 eur.
V roku 2026 sa však situácia tohto dôchodcu zmení tak, že popri plnom invalidnom dôchodku vo výške 800 eur začne zarábať v hrubom 2 000 eur. Jeho celkový mesačný príjem sa tak vyšplhá na 2 800 eur. Keďže táto suma prevyšuje spomínaný referenčný príjem 1 829 eur, štát by mal podľa návrhu analytikov pristúpiť ku kráteniu. Rozdiel medzi jeho aktuálnym príjmom a hypotetickým zárobkom zdravého človeka je v tomto prípade 971 eur.
Práve z tejto sumy, o ktorú dôchodca „presiahol“ svoj pôvodný štandard, by sa vypočítala 10-percentná zrážka. V praxi by to znamenalo, že jeho invalidný dôchodok by sa znížil o 97 eur. Namiesto pôvodných 800 eur by tak dostával 703 eur. Hoci by bol jeho dôchodok o niečo nižší, jeho konečný príjem zo zamestnania a penzie by stále dosahoval 2 703 eur, čo je pre poberateľa stále výhodnejšie, než keby sa spoľahol len na samotnú dávku alebo len na prácu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
