Minimálna mzda v roku 2027 bude od 1. januára začínať na sume 972 eur mesačne a pri najnáročnejších pracovných miestach dosiahne minimálny mzdový nárok 1 552 eur. Hodinové hranice pri 40-hodinovom pracovnom týždni budú od 5,586 eura do 8,920 eura.
Suma 972 eur predstavuje základnú minimálnu mzdu pre zamestnanca odmeňovaného mesačne, ktorý odpracuje celý mesačný fond pri plnom pracovnom čase. Zároveň ide o minimálny mzdový nárok pre prvý stupeň náročnosti. Ten zahŕňa najmä jednoduché pomocné, prípravné alebo manipulačné práce vykonávané podľa presných pokynov.
Výška minimálnej mzdy vychádza z automatického výpočtu podľa zákona o minimálnej mzde. Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov nedohodnú inak, predstavuje 60 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Štatistický úrad vykázal za rok 2025 priemernú mzdu 1 620 eur, z čoho vyplýva suma 972 eur.
Minimálna mzda a minimálny mzdový nárok nie sú úplne rovnaké pojmy. Minimálna mzda je všeobecná najnižšia hranica odmeny za prácu. Minimálny mzdový nárok zohľadňuje zložitosť, zodpovednosť a namáhavosť konkrétneho pracovného miesta. Zamestnanec zaradený do vyššieho stupňa preto nemôže dostať iba základných 972 eur.
Vyššie nároky sa nepočítajú priamo zo sumy 972 eur
Šesť stupňov sa podľa Zákonníka práce uplatňuje pri zamestnancoch v pracovnom pomere, ak ich podmienky odmeňovania nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Na pracovníkov zamestnaných na dohodu sa stupne náročnosti nevzťahujú. Aj dohodár však musí dostať najmenej hodinovú minimálnu mzdu.
Pri stupňoch dva až šesť nestačí vynásobiť minimálnu mzdu príslušným koeficientom. Výpočet je naviazaný na minimálnu mzdu z roku 2020, ktorá dosahovala 580 eur. K rozdielu medzi sumami 972 eur a 580 eur sa pripočíta 580 eur vynásobených koeficientom príslušného stupňa.
Napríklad pri treťom stupni je výpočet 392 eur plus 580 eur vynásobených koeficientom 1,4. Výsledkom je mesačný minimálny mzdový nárok 1 204 eur. Takto nastavené pravidlo znamená, že každý stupeň sa oproti roku 2026 zvýši o rovnakých 57 eur, teda o medziročný rast základnej minimálnej mzdy.
Hodinová hranica pri 40-hodinovom ustanovenom pracovnom čase sa vypočíta ako jedna stosedemdesiatštvrtina mesačného nároku. Ide o zákonom určený prepočítací základ, ktorý sa používa bez ohľadu na počet pracovných dní v konkrétnom mesiaci. Výsledok sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta. Mesačné sumy a spôsob výpočtu upravuje paragraf 120 Zákonníka práce a vysvetľuje ich aj ministerstvo práce.
| Stupeň | Charakter práce | Koeficient | Mesačný nárok | Hodinový nárok |
|---|---|---|---|---|
| Prvý | Jednoduché pomocné práce podľa pokynov | 1,0 | 972 eur | 5,586 eura |
| Druhý | Ucelené obslužné alebo rutinné odborné práce | 1,2 | 1 088 eur | 6,253 eura |
| Tretí | Rôznorodé odborné práce a samostatné úlohy | 1,4 | 1 204 eur | 6,920 eura |
| Štvrtý | Odborné činnosti s vyššou zodpovednosťou | 1,6 | 1 320 eur | 7,586 eura |
| Piaty | Špecializované systémové alebo tvorivé práce | 1,8 | 1 436 eur | 8,253 eura |
| Šiesty | Najzložitejšie tvorivé a riadiace činnosti | 2,0 | 1 552 eur | 8,920 eura |
O zaradení nerozhoduje názov pracovnej pozície ani dosiahnuté vzdelanie samo osebe. Zamestnávateľ musí posúdiť najnáročnejšiu činnosť, ktorú od pracovníka vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Dvaja ľudia s podobným názvom pozície preto môžu byť zaradení rozdielne, ak vykonávajú odlišné úlohy.
Pri kratšom úväzku sa mesačná hranica pomerne zníži
Zamestnanec v treťom stupni, ktorý pracuje na plný úväzok a odpracuje celý mesačný fond, musí dostať najmenej 1 204 eur v hrubom. Ak jeho mzda započítateľná na tento účel dosiahne iba 1 170 eur, zamestnávateľ mu musí doplatiť 34 eur.
Pri kratšom pracovnom úväzku sa mesačný nárok znižuje podľa dohodnutého pracovného času. Zamestnancovi vo štvrtom stupni, ktorý pracuje 20 hodín týždenne namiesto 40 hodín, patrí pri odpracovaní celého fondu najmenej 660 eur mesačne. Pri 30-hodinovom úväzku v druhom stupni je hranica 816 eur. Takto znížená mesačná suma sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.
Ak je pracovník odmeňovaný hodinovou mzdou, rozhoduje počet odpracovaných hodín a sadzba príslušného stupňa. Zamestnanec v druhom stupni, ktorý odpracuje 80 hodín, musí dostať najmenej 500,24 eura. Samotná hodinová sadzba sa pri individuálne dohodnutom kratšom úväzku neznižuje.
Odlišná situácia nastáva, ak má prevádzka ustanovený týždenný pracovný čas kratší ako 40 hodín, napríklad pri niektorých zmenových režimoch. Vtedy sa hodinové minimum úmerne zvyšuje. Pri 37,5-hodinovom týždni by sadzba druhého stupňa po prepočte dosiahla 6,670 eura za hodinu.
Kolektívna zmluva môže upraviť mzdové hranice
Zákonné minimálne mzdové nároky podľa šiestich stupňov sa uplatňujú iba tam, kde podmienky odmeňovania nie sú upravené kolektívnou zmluvou. Ak kolektívna zmluva existuje, môže obsahovať vlastné tarifné triedy, pravidlá zaraďovania a vyššie mzdové hranice. Stále však musí byť dodržaná všeobecná minimálna mzda podľa zákona o minimálnej mzde.
Pri kontrole nároku sa do dosiahnutej mzdy nezapočítavajú napríklad príplatky za nadčas, sviatok, sobotu, nedeľu alebo nočnú prácu. Tieto sumy sa poskytujú nad rámec porovnávanej mzdy. Zamestnávateľ preto nemôže chýbajúcu základnú mzdu dorovnať povinnými príplatkami za prácu v neštandardnom čase.
Ak zamestnanec neodpracuje celý mesiac, nárok sa upraví podľa skutočne odpracovaného času. Sumy minimálnych mzdových nárokov na rok 2027 ministerstvo oznámi v Zbierke zákonov najneskôr do 1. novembra 2026. Oznámenie bude vychádzať zo zákonného výpočtu a zaokrúhľovania jednotlivých súm.
Zamestnanec by si mal v pracovnej zmluve skontrolovať dohodnutý druh práce a porovnať svoje najnáročnejšie úlohy s charakteristikami stupňov v prílohe Zákonníka práce. Ak mzda po vylúčení nezapočítavaných príplatkov nedosiahne príslušnú hranicu, vzniká mu nárok na doplatok od zamestnávateľa. Pri spore môže zamestnanec požiadať o preverenie situácie aj Inšpektorát práce; o individuálnom peňažnom nároku však v prípade potreby rozhoduje súd.
