Inflácia v eurozóne sa dostáva pod kontrolu, Európska centrálna banka (ECB) preto pokračuje v znižovaní sadzieb. Rada guvernérov ECB na dnešnom zasadnutí rozhodla, že zníži základnú úrokovú sadzbu o 0,2 percentného bodu na 2,75 percenta. Ide už piate zníženie úrokov od júna minulého roku.
„Väčšina ukazovateľov základnej inflácie naznačuje, že inflácia sa trvalo ustáli v blízkosti cieľa. Domáca inflácia zostáva vysoká, najmä vzhľadom na ďalšie výrazne oneskorené prispôsobovanie miezd a cien v určitých sektoroch predchádzajúcemu prudkému rastu inflácie. Mzdový rast sa však v súlade s očakávaniami zmierňuje a jeho vplyv na infláciu čiastočne absorbujú zisky,“ informovala ECB.
Centrálna banka si všíma, že v dôsledku nedávnych rozhodnutí Rady guvernérov o znížení úrokových sadzieb postupne klesá cena nových úverov pre podniky aj domácnosti. „Podmienky financovania zároveň zostávajú prísne, čiastočne v dôsledku naďalej reštriktívnej menovej politiky a pokračujúcej transmisie predchádzajúceho zvyšovania úrokových sadzieb do existujúcich úverov, s niektorými splatnými úvermi refinancovanými za vyššie sadzby. Ekonomika naďalej čelí nepriaznivým vplyvom, ale rastúce reálne príjmy a postupné slabnutie účinkov reštriktívnej menovej politiky by mali časom prispieť k rastu dopytu,“ tvrdí ECB.
Finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik vraví, že medzi poklesom základných úrokov ECB a zvyšovaním záujmu o hypotéky vidíme od leta 2024 jasnú koreláciu. „Aj keď banky reagovali na júnový pokles s oneskorením a úrokové sadzby začali znižovať až od úvodu augusta, čiže s odstupom takmer dvoch mesiacov, pokles sadzieb konzistentne pokračoval v priebehu celej jesene,“ tvrdí.
Úročenie hypoték však podľa neho klesalo pomalšie ako sadzby centrálnej banky. „Kým ECB znížila od júna do decembra 2024 základnú sadzbu o 1 percentný bod (vklady) resp. o 1,35 percentného bodu (týždňové pôžičky), priemerný úrok nových hypoték za toto obdobie klesol len o 0,46 percentného bodu,“ hovorí M. Búlik.
Sčasti ide podľa neho o výsledok klasického oneskorenia, s akým banky reagujú na úpravu základných sadzieb ECB – keďže svoje financie na úverovanie čerpajú z rôznych zdrojov a kvôli viazanosti nemôžu okamžite ponúkať výlučne lacnejšie zdroje – avšak výraznú rolu hrá aj úročenie slovenských dlhopisov.
„A úroky slovenských dlhopisov od konca leta do decembra mierne narástli v reakcii na rastúce ekonomické riziká, najmä v dôsledku ťažkostí nemeckej ekonomiky. A keďže pre banky je poskytovanie hypoték aj nákup štátnych dlhopisov v princípe rovnakým úverovým obchodom, snažia sa udržovať medzi úročením menej rizikových dlhopisov banky a, naopak, rizikovejších hypoték odstup v ideálnom prípade vo výške jedného percentuálneho bodu. V skutočnosti úročenie hypoték kleslo na jeseň rýchlejšie, ako by zodpovedalo vývoju úročenia štátnych dlhopisov,“ tvrdí M. Búlik z OVB.
Januárové zníženie sadzieb by sa na cenách hypoték mohlo prejaviť na jar. V tomto roku sa totiž očakávajú celkovo štyri zníženia sadzieb až na dve percentá. „Vysoko pravdepodobne však úročenie hypoték na Slovensku bude klesať výrazne pomalšie ako tempo znižovania sadzieb ECB, prípadne sa tento vývoj môže zastaviť či dokonca by mohlo úročenie hypoték stúpnuť,“ dodal M. Búlik.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
