Priemerná cena elektriny pre domácnosti sa v druhej polovici roka 2024 v celej Európskej únii prakticky nezmenila. Aj pri ustálení trhov však zostáva Slovensko medzi lacnejšími členmi únie: slovenské domácnosti platia v prepočte na paritu kúpnej sily necelé dve tretiny toho, čo priemerný európsky spotrebiteľ. Informoval o tom štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Rozdiel v cenách sa premieta do citeľnej úspory – pri bežnej ročnej spotrebe ide o stovky eur. V čele rebríčka drahých krajín naďalej figuruje Nemecko, kým opačný koniec obsadzuje Maďarsko. Slovenské účty sa tak držia hlboko pod západoeurópskymi, hoci už nedosahujú extrémne nízke úrovne susedného Maďarska.
Nižšiu sumu na faktúrach pomáha udržať štátom stanovený cenový strop, ktorý limituje silovú zložku aj na rok 2025. Zároveň však rastú sieťové poplatky. Podľa Eurostatu z nich na Slovensku pochádza takmer celý podiel nákladov na prenos a distribúciu, čo je jeden z najvyšších pomerov v EÚ. Ak by sa regulačné opatrenia časom uvoľnili, práve tieto poplatky môžu vystreliť cenu smerom nahor.
Analytici upozorňujú, že k rozdielom medzi krajinami prispieva aj daňová politika a rôzne kompenzácie prijaté počas energetickej krízy. Viaceré vlády ich už tlmia, čo sa prejavuje v miernom návrate daní do koncových cien. Napriek tomu zostáva Slovensko v pomyselnom rebríčku v lacnejšej polovici.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
