Slovensko obsadilo v Indexe prosperity 24. miesto spomedzi 27 krajín Európskej únie. Zostalo tak na rovnakej pozícii ako pred rokom. Za nami skončilo len Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Index prosperity pripravuje Slovenská sporiteľňa v spolupráci s Českou spořitelnou.
Index prosperity hodnotí krajiny na základe piatich kritérií. Slovensko najviac zaostáva v ekonomike. Tam obsadilo až 25. priečku. Naopak, najlepšie sme na tom v udržateľnosti, kde nám patrí 16. priečka.
„V rokoch 2019 až 2024 sa zväčšila naša ekonomika o 8 percent. To je síce lepší výsledok ako je 5-percentný rast Európskej únie ako celku, v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy však zaostávame. Napríklad Chorvátsko narástlo o 19 percent a Poľsko s Bulharskom o 14. A ak chceme EÚ ekonomicky dobiehať, potrebujeme rýchlejšie tempo rastu, pretože v produkcii na obyvateľa patríme stále do spodnej tretiny rebríčka,“ povedala hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Z krajín bývalého východného bloku vyčnieva Slovinsko, ktoré dlhodobo zvyšuje svoju výkonnosť naprieč viacerými odvetviami. V celkovom hodnotení mu patrí 4. priečka. Najlepšie je na tom Švédsko, nasledované Írskom a Holandskom.
Posledné v Indexe prosperity skončilo Grécko. Podľa Slovenskej sporiteľne je varovným príkladom dôsledkov zanedbaných štrukturálnych reforiem a dlhodobo neudržateľnej fiškálnej politiky. Jeho príbeh by preto mohol slúžiť ako memento pre Slovensko. Podľa sporiteľne ukazuje, kam až sa môže krajina dostať, ak dlhodobo odkladá nevyhnutné systémové zmeny.
Podľa M. Valachovej je recept na prosperitu jednoduchý. Treba podporovať domáci a zahraničný kapitál, pracovnú silu a technológie. Dôležitá je aj ochrana podnikateľského prostredia. Napríklad vyššie daňové zaťaženie podnikateľov a firiem zhoršuje konkurencieschopnosť Slovenska vo svete a brzdí budúce investície.
„Máme najvyššiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb v našom regióne. 24 % nie je extrémne veľa, ak však k tomu pripočítame transakčnú daň, výsledok bude nárast objemu vybraných daní od slovenských podnikateľov z vlaňajších 4,5 miliardy eur na 5,6 miliardy v tomto roku. To je nárast o takmer 25 percent. A pre rok 2026 hovoria odhady o ďalších 8 percentách. To sú peniaze, ktoré chýbajú slovenským podnikateľom a firmám na investície. Je nevyhnutné, aby sme sa pri konsolidácii zamerali aj na zvyšovanie efektívnosti štátu a prehodnotenie rozsahu sociálnych politík. Tie si vzhľadom na aktuálny stav verejných financií nemôžeme v tak štedrej podobe dlhodobo dovoliť,“ vraví M. Valachyová.
O indexe prosperity a o tom, ako sa posunúť v rebríčku vyššie, aby sme sa mali lepšie, sme sa rozprávali s hlavným ekonómom Českej sporiteľne Davidom Navrátilom.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
