Slovenské hospodárstvo pokračovalo v miernom raste aj začiatkom roka 2023, vyplýva z prvých údajov dnes zverejnených štatistickým úradom. Medzištvrťročne po sezónnom očistení sa HDP zvýšil o 0,2%. Možnej zimnej recesii v dôsledku energetickej krízy sme sa tak vyhli, aj keď ekonomický rast sa výrazne spomalil (medziročne na 0,9%).
Podrobnosti vývoja štatistici ešte nezverejnili, dodali len, že rast podporili predovšetkým prebytok v zahraničnom obchode a rastúci investičný dopyt. Z dostupných mesačných štatistík možno vyčítať, že naďalej klesala priemyselná produkcia aj maloobchodné tržby a zrejme aj stavebná produkcia. Podľa dát z eKasy ale už trpí najmä ostatný (ne-potravinový a špecializovaný) maloobchod, ale aj ubytovanie, kde v apríli tržby v bežných cenách (pri dvojcifernej inflácii) ledva dosahujú vlaňajšie úrovne. Pozitívne však pôsobil rozdiel medzi vývozmi a dovozmi, ktorý v kategórii tovarov v bežných cenách dosiahol prebytok 818 miliónov eur, pričom vo všetkých štvrťrokoch vlaňajška zaznamenával deficit (najmä pre vysoké dovozné ceny energií). V raste pokračovala aj spotreba elektrickej energie. V medziročnom porovnaní rýchlo rástli tržby v predaji a oprave áut, reštauráciách a v ubytovaní (1. štvrťrok 2022 bol ešte poznačený pandémiou).
Zamestnanosť po dlhšom období rastu mierne klesla, keď sa v porovnaní so záverom vlaňajška po sezónnom očistení znížila o 0,1% (medziročne +0,5%). Mzdy však zrejme rástli veľmi rýchlo, keďže im pomohla aj januárová valorizácia vo verejnej správe. Vo vybraných súkromných odvetviach sa medziročne zvýšili až o 10%. Ani to však nestačilo na porazenie inflácie (15,1%).
Výhľad na najbližšie obdobie je celkovo pozitívny, keďže ekonomike by malo pomôcť dočerpávanie eurofondov z obdobia rokov 2014-2020 a jej rast by sa tak mohol do konca roka zrýchliť. Firmy a spotrebitelia tiež v prieskumoch reportujú vyššiu dôveru v hospodárstvo ako na prelome rokov. Energetická kríza by sa už nemusela opakovať, keďže plynové zásobníky sú v Európe aktuálne naplnené na 63% (dlhodobý priemer len 45%). Spotreba domácností však pri vysokej inflácii už naráža na strop rekordne nízkej miery úspor, čo by sa malo negatívne prejaviť aj na celkovej spotrebe domácností. Ekonomiku budú naďalej brzdiť aj vyššie úrokové sadzby.
Medzištvrťročný vývoj HDP a zamestnanosti (sezónne očistené, %)
Michal Lehuta, makroekonóm VÚB banky