Bežní investori sa pravidelne môžu inšpirovať tým, aké akcie nakupovali známe mená, ktoré staoja za obrovskými investičnými fondmi v USA. Poodhalia to povinné reporty (formuláre 13F), ktoré musia štvrťročne podávať všetky investičné spoločnosti a fondy spravujúce aktíva v hodnote presahujúcej sto miliónov dolárov.
Preto si aj bežný človek môže prečítať, čo nové nakúpil nový šéf Berkshire Hathaway Greg Abel, ako investoval Bill Ackman z Pershing Square Capital Management alebo David Tepper z Appaloosa Management.
Prvý štvrťrok jasne ukázal, že investičné elity menia prístup k fenoménu umelej inteligencie (AI). Prvotný ošiaľ vystriedal pragmatizmus. Pozornosť presúvajú od samotných vývojárov aplikácií k firmám, ktoré tvoria chrbtovú kosť celej technologickej transformácie – k výrobcom čipov, dátovým centrám a energetike.
„Ich kroky ukazujú tri veľké témy. Prvou je snaha zostať v technológiách a AI, ale nie za každú cenu a nie v každej firme,“ vysvetľuje analytik Across Private Investments Jakub Timčák.
Infraštruktúra pre umelú inteligenciu
Druhou témou je presun vyššie v dodávateľskom reťazci, teda do čipov, pamätí, dátových centier a elektriny, ktoré sú potrebné pre ďalší rast umelej inteligencie.
„Veľkí investori sa naprieč rôznymi investičnými štýlmi zhodujú na jednej téme a tou je AI infraštruktúra. Nejde už len o špekulatívne stávky na startupy, ale o etablované firmy, ktoré z AI priamo profitujú, či už ide o výrobcov čipov, cloudové spoločnosti alebo energetiku pre dátové centrá,“ vraví Ondrej Greguš, analytik investičnej spoločnosti XTB.
Analytici sa zhodujú, že trh dnes zažíva prechod od príbehov k reálnym fundamentom. Podľa J. Timčáka už pre investorov nie je podstatné len to, či firma implementuje AI, ale či dokáže generovať stabilný cash flow a obhájiť svoju cenu v prostredí, v ktorom sú valuácie technologických gigantov mimoriadne napäté.
Inšpirácia áno, kopírovanie nie
„Sledovať investičné stratégie veľkých investorov môže byť zaujímavé ako doplnkový pohľad na trh alebo ako potvrdenie určitej investičnej úvahy. Netreba si to zamieňať s investičným odporúčaním ani s návodom, podľa ktorého by mal bežný investor automaticky postupovať,“ vysvetľuje Miroslav Ovčarik, country manager spoločnosti Amundi pre Slovensko.
Pripomína, že názory veľkých investorov sa často líšia. Pracujú s rôznymi valuačnými modelmi, investičným horizontom, mierou rizika aj očakávaniami voči konkrétnym sektorom. „Jeden investor preto môže v rovnakej akcii vidieť príležitosť, zatiaľ čo iný v tom istom čase pozíciu znižuje alebo úplne predáva,“ hovorí M. Ovčarik.
J. Timčák pripomína aj to, že hlásenia veľkých fondov ukazujú stav portfólia ku koncu štvrťroka, čiže retailový investor ich vidí s oneskorením. „Nevidí nákupnú cenu, nevidí dôvod obchodu, nevidí hedging, nevidí pozície mimo amerických akcií a často nevidí ani to, či už fond medzičasom časť pozície nepredal,“ upozorňuje. Preto pre retailového investora je užitočné sledovať tieto kroky ako inšpiráciu, nie ako návod na kopírovanie.
Microsoft v nemilosti, Google rozdeľuje tábory
Firma Berkshire Hathaway nakupovala v prvom štvrťroku akcie Alphabetu, ale zakladateľ fondu Pershing Square Capital Bill Ackman sa akcií materskej spoločnosti Googlu zbavoval. B. Ackman zase zaradil do portfólia Microsoft, ktorého akcie zažili korekciu po tom, čo firma avizovala obrovské kapitálové výdavky na AI infraštruktúru pre tento rok. Čo si z tejto nejednoznačnej stratégie má zobrať bežný investor?
„Rovnaká akcia môže byť pre jedného investora na predaj a pre druhého na kúpu, pretože rozhoduje nákupná cena, časový horizont aj investičná stratégia,“ vraví O. Greguš.
J. Timčák dopĺňa, že Ackmanov predaj nebol kritikou Googlu, ale pragmatickým krokom. „Ackman predával Alphabet skôr preto, lebo potreboval kapitál na Microsoft, ktorý považoval pri danej cene za atraktívnejší.“
Podľa analytikov to ilustruje základné pravidlo finančných trhov: neexistuje jedna univerzálna správna odpoveď. Aj tie najkvalitnejšie spoločnosti neustále súťažia o obmedzené miesto v portfóliách manažérov fondu na základe ich aktuálnej ceny a alternatívnych príležitostí.
J. Timčák tvrdí, že z toho pre bežného investora vyplýva ešte jedno poučenie. Netreba sledovať len nákup alebo predaj, ale porovnávať kvalitu firmy, cenu akcie a vlastnú diverzifikáciu.
Energetický hlad a polovodičový cyklus
David Tepper z fondu Appaloosa Management kupoval na začiatku tohto roka akcie polovodičových firiem (SanDisk), ktoré vyrábajú pamäťové čipy. Okrem toho navýšil investíciu aj do spoločnosti Vistra Corp., ktorá patrí k jedným z najväčších producentov elektriny v USA.
„Dáva to logiku, ale ide o výrazne cyklickejšiu a rizikovejšiu stávku než pri veľkých technologických firmách,“ hovorí o investícii do čipov O. Greguš. AI totiž prudko zvyšuje dopyt po pamäťových a čipových tituloch, no zároveň treba počítať s tým, že tento sektor býva veľmi volatilný.
Pri energetike je situácia podobná. Technologickí giganti uzatvárajú s elektrárňami dlhodobé kontrakty, aby zabezpečili nepretržitý chod dátových centier. J. Timčák pripomína, že táto stratégia má aj svoje úskalia. „Riziko je, že trh si tento príbeh veľmi rýchlo obľúbil a časť očakávaného rastu už môže byť v cene.“
Z týchto nákupov Teppera vyplýva, že hoci energetika a hardvér ponúkajú hmatateľný profit z rozmachu umelej inteligencie, retailový investor by mal byť opatrný. Tieto sektory sú vysoko citlivé na reguláciu, úrokové sadzby a cyklické výkyvy ponuky a dopytu.
„Keď je dopyt silný, zisky vedia prudko rásť, ale pri nadprodukcii ceny rýchlo padajú. Pre retailového investora je to preto skôr na menšiu satelitnú pozíciu alebo investovať cez širší fond,“ myslí si J. Timčák.
Stávka na tradičnú hodnotu a prehliadaný softvér
Okrem technológií investori hľadali hodnotu aj v biznisoch s dočasnými problémami. Príkladom je nákup akcií Delta Air Lines holdingom Berkshire Hathaway, či masívne nákupy Netflixu Billom Nygrenom. Nygren zároveň nakupoval aj akcie firiem Adobe a SAP, pri ktorých má trh obavy, že ich biznis model zničí generatívna AI.
„Nygren dlhodobo zastáva názor, že strach z AI disrupcie softvérových spoločností je prehnaný a vytvoril zaujímavú hodnotovú príležitosť,“ vysvetľuje O. Greguš.
J. Timčák dopĺňa, že hoci generatívna umelá inteligencia predstavuje pre tradičný kreatívny softvér Adobe riziko, netreba tieto firmy odpisovať. Adobe už AI integrovalo a hlási rekordné tržby. SAP je zasa tak hlboko integrovaný v korporátnych systémoch, že náklady na zmenu dodávateľa sú pre firmy príliš vysoké a AI mu môže naopak pomôcť zvýšiť hodnotu cloudových služieb.
Nákup aeroliniek Delta považuje O. Greguš za odvážnejšiu stávku, ktorá nemusí byť nevyhnutne zlá. „Aerolinky sú síce veľmi citlivé na ceny palív, no Berkshire Hathaway pravdepodobne stavil na to, že silný dopyt po cestovaní a schopnosť prémiových aeroliniek zvyšovať ceny leteniek dokážu časť vyšších nákladov kompenzovať,“ myslí si analytik XTB.
Zároveň pripomína, že ide len približne o jedno percento portfólia Berkshire Hathaway, takže nejde o dominantnú investíciu fondu.
Pri investovaní do Netflixu ide podľa J. Timčáka skôr o klasickú stávku na kvalitu za rozumnú cenu než o krátkodobý obchod. „Netflix má obrovskú globálnu bázu používateľov, silnú značku, schopnosť zvyšovať ceny a čoraz lepšiu disciplínu v nákladoch na obsah. K tomu sa pridáva reklamný model, ktorý môže časom priniesť ďalší zdroj rastu,“ opisuje potenciál streamovacej platformy.
„Nygrenov štýl je hľadať firmy, ktoré trh dočasne podceňuje, ale ich dlhodobá hodnota je vyššia,“ dodáva analytik Acrossu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
