Krajiny strednej a východnej Európy neustále súperia o nových investorov. Hlavným faktorom ich rozhodovania už nie je lacná pracovná sila, ale zaujíma ich najmä výška štátnej investičnej pomoci alebo pokrok pri prechode na využívanie zelenej energie. Vyplýva to z najnovšieho vydania príručky Investície na zelenej lúke v strednej a východnej Európe, ktorú vydala medzinárodná právnická spoločnosť CMS.
Firmy si podľa CMS zostavujú zoznam faktorov, na základe ktorých si robia užší zoznam krajín, v ktorých by mohli investovať. Tieto kritériá sa líšia podnik od podniku a odvetvie od odvetvia. „Z našich skúseností pri poradenstve pre investorov vyplýva, že berú do úvahy nielen ekonomické faktory, ale napríklad aj bezpečnosť a stabilitu krajiny, jej právny systém, alebo členstvo v medzinárodných organizáciách. Slovensko má oproti okolitým štátom výhodu v tom, že už je členom eurozóny,“ hovorí partner CMS Slovensko Juraj Fuska.
V prípade pracovnej sily investori vyhodnocujú celkové náklady práce, dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, produktivitu práce, či mieru nezamestnanosti. Krajiny strednej a východnej Európy boli v minulosti známe nižšou cenou práce, no táto výhoda sa postupne vytráca. Poľsko, Česká republika a Slovensko zaznamenali v posledných rokoch výrazný nárast priemerných platov. Problémom, s ktorým musia investori bojovať, je aj nedostatok pracovných síl. V prípade daňového režimu ich zaujíma výška dane z príjmu. Bokom podľa CMS neostávajú ani informácie o veľkosti lokality pre investície, vybudovaná infraštruktúra a kapacita inžinierskych sietí.
Výrazný podiel na tom, či investor príde do danej krajiny, má výška investičnej pomoci a jej načasovanie. Medzinárodné spoločnosti, ktoré chcú investovať v regióne strednej a východnej Európy, sa pred výberom vhodnej lokality poobzerajú po rôznych trhoch. A preto medzi jednotlivými štátmi a ich príslušnými investičnými agentúrami existuje silná konkurencia. Investori vyhľadávajú ponuky od viacerých investičných agentúr z rôznych krajín naraz a potom spúšťajú paralelné investičné procesy, aby získali najlepšiu ponuku.
Svoje požiadavky majú aj vlády, napríklad žiadajú prísľuby pre budúce investície a ďalší rozvoj. „Okrem toho máme skúsenosť aj s tým, že vlády najmä na Slovensku žiadajú od investorov, aby do svojich projektov zabudovali aj prvok výskumu a vývoja alebo sa osobitne zamerali na vytvorenie technologických centier ako súčasť investičného projektu,“ vraví J. Fuska.
Na Slovensku existujú štyri hlavné kategórie investičnej pomoci: peňažný grant, úľava na dani z príjmu, príspevok na nové pracovné miesta a zľava pri prevode nehnuteľnosti, resp. zľava na nájomnom. Maximálne výška štátnej pomoci závisí od regiónu, do ktorého daná investícia smeruje. Napríklad pri investícií na východnom Slovensku s oprávnenými nákladmi do 50 miliónov eur môže získať investor pomoc až do výšky 70 percent. Na porovnanie v severozápadnom regióne Českej republiky to môže byť maximálne 40 percent.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: