Najväčšia spoločnosť na ťažbu lítia vo svete – firma Albemarle očakáva, že globálny dopyt po lítiu bude v nasledujúcich rokoch naďalej prevyšovať ponuku. Dopyt po lítiu by sa mal do roku 2030 viac ako zdvojnásobiť z úrovne 1,8 milióna metrických ton v roku 2025 na 3,7 milióna metrických ton v roku 2030.

Cena uhličitanu lítneho vzrástla od roku 2020 až o 1 078 %, pričom svoj doterajší vrchol dosiahla v novembri 2022. Odvtedy sa jeho cena síce stiahla späť o viac ako 70 %, ale obavy o stabilitu dodávok nezmizli, nakoľko polovica dnešnej produkcie lítia pochádza z oblastí s vysokou úrovňou tzv. vodného stresu. „Zdá sa, že trh zvažuje obavy z nadmernej ponuky a čaká na zvýšenie dopytu po elektromobiloch a na zmiernenie obáv z recesie,“ vysvetľuje Jessica Amir, trhová strategička Saxo Bank.

Lítium, známe tiež ako „biele zlato“ je kľúčovým kovom pre výrobu nabíjateľných batérií pre elektrické vozidlá, hybridy, notebooky a mobilné telefóny. Rovnako sa ale napríklad využíva v medicíne v liečbe bipolárnej poruchy. Výrobcovia automobilov používajú lítium-iónové batérie, pretože majú nízku hmotnosť, vysokú hustotu a majú schopnosť rýchlo sa dobíjať. Cena lítiovej batérie predstavuje v súčasnosti až 40% z výrobnej ceny elektromobilu. Preto je pre producentov elektrických áut kľúčové nájsť lacnejšie alternatívy.

Podľa odborníčky Saxo Bank dopyt po lítiu v súčasnosti podporuje najmä tlak na nulové emisie z dopravy. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), ktorú tvorí približne 31 krajín vrátane Spojeného kráľovstva, Dánska, Spojených štátov, Japonska a Austrálie má za cieľ dosiahnuť nulové emisie do roku 2050. V nadväznosti na to viaceré krajiny oznámili termín, odkedy sa nebudú môcť predávať nové vozidlá so spaľovacím motorom. V niektorých štátoch, vrátane Nórska či Južnej Kórei je to od roku 2025, v Dánsku, Holandksu, Švédsku, Indii, vo Veľkej Britácii, na Novom Zélande a Japonsku o 5 rokov neskôr.

Výrobcovia áut preto postupne ukončujú predaj týchto áut. Napríklad Ford, Mercedes, GM, Volvo, Mercedes-Benz, BYD a Jaguar Land Rover zastavia ich produkciu od roku 2040. „Očakáva sa, že svetoví výrobcovia automobilov minú do roku 2030 na elektrické vozidlá a batérie až 515 miliárd dolárov, pričom asi tretina z toho pôjde na nákup komponentov batérií a výrobu batérií. Približne polovica investícií od európskych  výrobcov automobilov bude pritom pochádzať z vrecka nemeckého Volkswagenu, ktorý plánuje minúť 112 miliárd dolárov,“ hovorí Jessica Amir.

Krajiny podporujú kúpu elektromobilov rôznymi stimulmi, čo zároveň zvyšuje aj dopyt po lítiu. Patria medzi nich USA, Kanada, Nórsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Nový Zéland a Čína. Vlády podporujú stimulmi aj samotných výrobcov. Napríklad v USA je súčasťou protiinflačného zákona aj poskytnutie daňových kreditov pre výrobcov elektromobilov. Využiť ich môžu na výrobu elektromobilov, batérií pre elektromobily a výstavbu nových výrobných zariadení pre elektromobily. Zákon tiež ponúka granty na nové a existujúce zariadenia EV, či obstaranie vozidiel s nulovými emisiami pre verejnú dopravu a federálny vozový park. Dopyt po lítiu poháňajú aj inovácie a konkurencia. Napríklad Južná Kórea plánuje do roku 2030 investovať 15 miliárd dolárov do komercializácie prvých pevných  batérií, ktoré môžu pomôcť znížiť uhlíkovú stopu elektrobatérií až o dve pätiny. Táto technológia sľubuje, že batérie dokážu uložiť viac energie s menším množstvom materiálu. Sú tiež ľahšie a rýchlejšie sa nabíjajú. „Pevné batérie by mohli vyžadovať až o 35 % viac lítia ako súčasná lítium-iónová technológia, ale oveľa menej grafitu a kobaltu,“ dodáva J. Amir.

Jessica Amir, trhová strategička Saxo Bank