Ekonomika eurozóny sa v druhom štvrťroku vrátila do zelených čísel, keď medzikvartálny rast dosiahol 0,3%. Tento výsledok prišiel po krátkom období stagnácie na prelome rokov 2022 a 2023.

Očakáva sa, že rast eurozóny bol ťahaný najmä spotrebou domácností, vďaka priaznivejšiemu vývoju reálnych miezd, ako aj zmenami v zásobách. Výkon hospodárstva medzi jednotlivými krajinami však kolíše, spomedzi tých veľkých sme zaznamenali medzikvartálny rast ekonomiky v Španielsku a Francúzsku, stagnáciu v Nemecku a pokles v Taliansku. Vzhľadom na to, že ide len o rýchly odhad, môžu byť čísla neskôr upravené. Očakáva sa, že rast ekonomiky eurozóny v tomto roku dosiahne medziročne 0,5%, pokračovať bude aj v roku 2024 na úrovni 1%.

Akési veľké ekonomické prebudenie vyznačujúce sa silnými mierami rastu nateraz nie je na stole, očakáva sa skôr postupné rozbiehanie ekonomickej aktivity. Eurozóna, ale aj svet, stále bojujú s infláciou, ktorá ovplyvňuje hospodárstva krajín a je hlavnou témou pre centrálne banky. V uplynulom týždni sa uskutočnilo zasadnutie aj v Európskej centrálnej banke či americkom Fede. V oboch prípadoch došlo k ďalšiemu nárastu sadzieb o 25 bodov, v prípade eurozóny na 4,25% pri kľúčových sadzbách, na druhej strane Atlantiku sú sadzby zhruba o jeden percentuálny bod vyššie. Hoci sa už postupne blížime k vrcholu, vyzerá to tak, že centrálne banky ešte domáce úlohy úplne splnené nemajú.

Ekonomika eurozóny sa v druhom štvrťroku tohto roka vrátila k rastu, oproti predchádzajúcemu kvartálu sa rast dostal na 0,3%, zatiaľ čo na prelome rokov hospodárstvo menového bloku ešte balansovalo na hrane technickej recesie. Výsledok za 2Q je jemne nad trhovými očakávaniami (+0,2% q/q). Keďže ide o rýchly odhad, výkon ekonomiky ešte môže byť revidovaný ktorýmkoľvek smerom. Očakáva sa, že bol rast ťahaný najmä spotrebou domácností, čo môžeme pripísať vyšším reálnym mzdám. Ďalším faktorom môže byť vyskladňovanie zásob, ktoré prispeli negatívne v prvých trhoch mesiacoch tohto roka a predpokladá sa, že sa tento trend otočí.

Situácia v jednotlivých krajinách eurozóny sa líši. Hospodársky výkon bloku je v súčasnosti poháňaný krajinami ako Francúzsko či Španielsko s medzikvartálnym rastom na úrovni okolo pol percenta HDP. Spomedzi najväčších ekonomík ešte môžeme spomenúť Taliansko, prispievajúce negatívne k ekonomickému rastu, s poklesom na úrovni 0,3% HDP oproti 1Q23.

Tradičný motor rastu európskeho kontinentu, nemecká ekonomika, už tretí kvartál za sebou zažíva oslabenú ekonomickú aktivitu. Zatiaľ čo na prelome rokov bolo Nemecko v slabej recesii, v druhom štvrťroku sme mohli pozorovať medzikvartálnu stagnáciu. Trhové očakávania sa prikláňali skôr k slabému rastu. Ekonomická aktivita pravdepodobne ostane pod tlakom, ako naznačujú aj predstihové indikátory – príkladom je index nákupných manažérov (PMI), kde sentiment v priemysle v júli poklesol na najnižšiu hodnotu od vypuknutia pandémie koronavírusu. Na druhej strane, dôvera nemeckých spotrebiteľov v ekonomiku v prieskume spoločnosti GFK vzrástla, stále však zostáva vo výrazne negatívnych hodnotách. Klesajúca inflácia tak dáva spotrebiteľom nádej na „lepšiu budúcnosť“, na výrazný rozbeh spotreby si však, zdá sa, budeme musieť ešte počkať.

Priemerný trhový odhad rastu HDP eurozóny v tomto roku ukazuje medziročný rast na úrovni 0,5%, pokračujúc na úrovni 1% v roku 2024. Spomedzi krajín eurozóny bude pre nás kľúčový výkon Nemecka ako nášho najdôležitejšieho obchodného partnera, kde sa v tomto roku očakáva medziročná stagnácia ekonomiky. Toto bude prirodzene vplývať aj na slovenskú ekonomiku, najmä cez slabší zahraničný dopyt a teda nižšie exporty. Na rýchly rozbeh „ťahúňa Európy“ to teda zatiaľ nevyzerá.

Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne