Hoci posledný rýchly odhad Eurostatu opäť potvrdil, že smer zmeny rastu cien je dobrý a medziročná miera inflácie pozvoľne klesala aj v júni, slová prezidentky Lagardeovej: „Inflácia je už príliš dlho príliš vysoko“, ostávajú aktuálne.

Pomáha nám medziročná báza a aj „normálnejšie“ ceny energií. Inflačné očakávania sú však ešte relatívne vysoko a hoci každý ohlásený pokles medziročnej inflácie nastoľuje otázku, či už nie je čas začať monetárnu politiku uvoľňovať, treba povedať, že ECB sa ponáhľať rozhodne nebude. Kým totiž nezíska istotu, že táto inflačná epizóda je za nami, nižších sadzieb sa nedočkáme. Koniec koncov na to upozornil minulý týždeň aj hlavný ekonóm ECB.

Naopak, medzičasom na oboch brehoch Atlantiku silnejú jastrabie postoje. Zvýšenie sadzieb na najbližšej schôdzi ECB koncom júla je v podstate takmer isté a jesenné zvýšenie sa spomína čoraz častejšie. V zámorí zas prezident Fed-u len nedávno avizoval, že vážne pracujú so scenárom dvoch ďalších úprav základnej sadzby smerom hore. V susednom Česku majú hlavnú sadzu na úrovni 7 % už viac ako rok, pričom  polovicu z tohto času trávia uvažovaním, kedy ju znížia. Inflácia im klesá, sadzba je vysoko.

Teoreticky by tak mali mať priestor, kde ubrať. Zatiaľ to však na uvoľnenie nevyzerá ani u našich najbližších susedov. Trhy zatiaľ vyjadreniam o ďalšom sprísňovaní resp. dĺžke cyklu veľmi neveria, lebo do cien ich prenášajú iba postupne a hádam aj trochu neochotne.

Inflácia ďalej spomaľuje, čo na to centrálne banky?
Inflácia ďalej spomaľuje, čo na to centrálne banky?
Inflácia ďalej spomaľuje, čo na to centrálne banky?

Európska centrálna banka podľa očakávania zvýšila v júni svoje sadzby o 25 bázických bodov. Kľúčová sadzba tak teraz dosahuje úroveň 4,0 %. Inflácia stále klesá, ale podľa projekcií je príliš dlho na príliš vysokej úrovni. Podľa aktuálnych vyjadrení je v podstate isté, že ešte nie sme na konci obdobia zvyšovania sadzieb a v júli čakáme zvýšenie o ďalších 25 bázických bodov. Predpokladáme teda, že vrchol cyklu uťahovania menovej politiky nastane s kľúčovými sadzbami na úrovni 4,25 %, no vylúčené nie je ani ďalšie zvyšovanie v jeseni.

Možno očakávať, že sadzby po dosiahnutí dostatočne reštriktívnej úrovne zostanú zvýšené dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Podľa hlavného ekonóma ECB Philipa Lanea by trhy nemali počítať so znižovaním sadzieb v najbližších dvoch rokoch. Potvrdzuje sa tak náš skorší predpoklad, že sadzby ECB ostanú zvýšené minimálne do leta 2024. Daný vývoj by však ešte mohla zvrátiť prípadná hlbšia recesia v druhej polovici roka. Kľúčovou metrikou pre rozhodnutia ECB je odhad priemernej inflácie (HICP) v celej eurozóne o 4 až 6 kvartálov. Podľa júnovej prognózy ECB bude inflácia vtedy, t.j. v roku 2024, na úrovni 3 %, čo je stále vyššie ako je dvojpercentný cieľ a indikuje to teda nižšiu ochotu znižovať sadzby. ECB zároveň sleduje jadrovú infláciu, ktorá aktuálne klesla iba na úroveň 5,4 %.

Inflácia na Slovensku ostala aj v júni na dvojcifernej úrovni. Medziročne ceny rástli o 11,3 %. Trend poklesu na medzimesačnej báze sa u nás nepotvrdil, keď ceny v júni rástli o tri desatinky percenta, čo ukázal piatkový rýchly odhad Eurostatu.  Hoci by sa mohlo zdať, že by nám ešte reštriktívnejšia politika ECB pomohla, otázna je cena, ktorú by sme museli zaplatiť najmä v podobe drahšieho úverovania (domácnosti, firiem ale aj štátu). Infláciu u nás stále tlačia hore najmä ceny potravín, pričom tie sú ešte ovplyvňované dopytovým šokom z jesene minulého roku. Tento efekt bude postupne odznievať. Domácnosti už svoju spotrebu obmedzujú, čo sa prejavuje aj v reálnom poklese maloobchodných tržieb

Česká národná banka drží svoju základu sadzu na úrovni 7 % už rok. Ani na júnovom zasadnutí nedošlo k zmene. Časť bankovej rady ČNB sa nechala počuť, že základná sadzba sa tento rok pravdepodobne dole nepohne, hoci trh je zatiaľ presvedčený o opaku. Zaujímavosťou je, že v susednom Česku o znižovaní sadzby diskutujú už prinajmenšom od prelomu rokov. Aj tu možno vidieť, že centrálne banky budú so znižovaním sadzieb skôr konzervatívne vyčkávať, nakoľko posledné po čom túžia je rozkolísaná menová politika kvôli vracajúcim sa vlnám vyššej inflácie v krátkych časových sledoch. Priskoré zníženie sadzieb by opäť mohlo vystreliť infláciu vyššie a cyklus uťahovania by sa začal v podstate odznova. Medzičasom inflácia meraná metodikou HICP klesla ešte v máji v Česku k 12,5 %. Národná metodika CPI ukazovala 11,1 %. Kolegovia z Českej sporiteľne očakávajú, že v júni klesla už pod 10 % a bude teda jednociferná.

Americká centrálna banka v súlade s očakávaniami ponechala v júni svoje sadzby na predchádzajúcej úrovni. Rozpätie sadzieb sa tak aj po poslednom zasadnutí nachádza v intervale od 5,0 % do 5,25 %. Centrálna banka pauzu vo zvyšovaní sadzieb odôvodnila tým, že chce dať dostatočný časový priestor na prejavenie sa jej doterajších krokov, ako aj dodatočných efektov vyplývajúcich z ťažkostí niektorých bánk. Minulý týždeň šéf Fed-u potvrdil jastrabí postoj, keď od posledného zasadnutia opäť skloňoval možnosť ďalšieho dvojitého zvyšovania sadzieb Fed-u v tomto roku. Naši kolegovia v Erste považujú júlový nárast sadzieb o ďalších 25 bodov za vysoko pravdepodobný, po ktorom by opäť mala prísť prestávka vo zvyšovaní sadzieb.

Inflácia postupne klesá na oboch brehoch Atlantiku a na trhu vo všeobecnosti prevláda presvedčenie, že k uvoľneniu menovej politiky dôjde skôr, ako centrálni bankári avizujú. Časť odbornej verejnosti volá, alebo volala, po ešte rýchlejších a prísnejších zásahoch, ktoré by infláciu stlačili k cieľovej úrovni v kratšom horizonte. Otázna ostáva efektívnosť takýchto rozhodnutí v kontexte celkovej ekonomickej situácie. Na celkovú situáciu má stále nemalý vplyv vojna na Ukrajine. Agresia Ruska najprv vyvolala cez energetický šok vyššiu infláciu a vniesla do systému celkovú neistotu, ktorá je prirodzene spojená s kolísavosťou trhu. Ceny energií na svetových trhoch sa však už stabilizovali, čo poskytlo našej centrálnej banke priestor pre pomalšie zvyšovanie sadzieb, ktoré dokáže trh ľahšie absorbovať. Centrálni bankári musia vo svojich rozhodnutiach pamätať aj na to, že príliš razantná monetárna politika by mohla poslať európsku ekonomiku do ešte hlbšej recesie (pozn. eurozóna je po miernom medzikvartálnom poklese v 1Q23 v technickej recesii). Aj preto očakávame, že postupne zvýšené sadzby ECB tu s nami ostanú dlhšie. Vďaka uváženej politike a transparentnej komunikácií centrálnej banky by sa s nimi ekonomický systém mal vysporiadať relatívne dobre.

Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne