Nemecká ekonomika sa v úvode tohto roka prepadla do ľahkej recesie, keď zaznamenala medzikvartálny pokles v 4Q22, ako aj 1Q23. Zasiahnutá je najmä spotreba domácností, rast naopak podporuje investičná aktivita.
Ešte viac než dôvody poklesu nemeckej ekonomiky však do popredia vystupuje otázka, ako dlho v poklese ostane. Pohľad na predstihové indikátory, vytvárané formou dotazníkových prieskumov vo firmách, ukazujú silné prvé mesiace tohto štvrťroka, avšak s oslabením sentimentu v jeho závere. Stále však dosahujú úrovne naznačujúce rast ekonomiky. Zásadne iný obraz nedávajú ani týždenné či mesačné dáta, ktoré taktiež naznačujú, že by sa nemecké hospodárstvo v druhom štvrťroku mohlo znovu prehupnúť do ľahkých zelených čísel, a to najmä vďaka aktivite v službách.
Na výrazné „prebudenie“ európskeho tigra to však zatiaľ nevyzerá, odhady predpokladajú medziročný rast HDP v tomto roku okolo nuly a na úrovni jedného percenta v 2024. Ak sa tento scenár naplní, slovenské exporty budú cítiť slabší zahraničný dopyt. Súčasné krízy nemajú vplyv len na veľké čísla o raste HDP, ale aj sociálnu situáciu domácností. Miera rizika chudoby na Slovensku vzrástla po niekoľkých rokoch kontinuálneho poklesu, no ukazuje sa, že dopady krízy zďaleka nie sú rovnomerne rozložené. Víkendové turbulencie v Rusku opäť pohli cenami plynu.
Nemecká ekonomika sa v úvode tohto roka prepadla do recesie, ktorá je definovaná ako (medzikvartálny) pokles ekonomiky počas aspoň dvoch štvrťrokov za sebou. V prvom štvrťroku nemecké hospodárstvo pokleslo o 0,3%, čim sa medziročne zmenšilo o pol percenta. V úvode roka boli nemeckí spotrebitelia pri svojich výdavkoch opatrnejší, čo sa prejavilo v okresaní spotreby domácností, ktorá oproti štvrtému štvrťroku poklesla o viac než percento. Na druhej strane boli na trajektórii rastu investície, ťahajúce ekonomiku smerom nahor, spolu s rastom exportov a poklesom importov. Negatívny výkon v úvode tohto roka tak nadviazal na pokles zaznamenaný vo štvrtom štvrťroku 2022.
Kľúčovou otázkou v tomto období preto je, či sa recesia najväčšej európskej ekonomiky bude prelievať aj do ďalších štvrťrokov. Prvý pohľad môžu poskytnúť predstihové indikátory, napríklad Index nákupných manažérov (tzv. PMI) pre Nemecko. Tento v úvode štvrťroka akceleroval a dosahoval najvyššie hodnoty za posledný viac než rok. Výraznejšie spomalenie prišlo v júni, na necelých 51 bodov, stále však nad hranicou naznačujúcou rast ekonomickej aktivity (50). Veľmi podobný vývoj ukazuje aj nemecký Ifo index. Pokles hodnotenia súčasnej situácie, ako aj pesimistickejšie očakávania, prichádzajú najmä z priemyslu, spomalenie však cítia aj firmy v obchode či stavebníctve. Za zhoršením podmienok stojí najmä zvýšená inflácia, oslabujúci dopyt, ako aj zhoršené úverové podmienky. Sentiment sa síce jemne zhoršil aj v službách, hodnota indexu je však stále na solídnych úrovniach, čo naznačuje, že nemecká ekonomika je v súčasnosti ťahaná predovšetkým týmto sektorom.
Čo najvernejší pohľad na reálny výkon ekonomiky sa snaží poskytnúť Týždenný index aktivity (z ang. Weekly activity index) od nemeckej Bundesbanky. Tento dáva dokopy kvartálne HDP a desať týždenných či mesačných datasetov (napríklad z oblasti priemyslu, platieb kartou, vyhľadávania na internete a podobne), tak, aby poskytli rýchly pohľad na pohyb ekonomickej aktivity v Nemecku. Výsledkom je trinásťtýždenný (cca tri mesiace) priemer v porovnaní s predchádzajúcim obdobím v rovnakej dĺžke. Údaje sú, samozrejme, sezónne prečistené. Posledné dáta k 19. júnu ukazujú, že ekonomická aktivita v posledných troch mesiacoch bola asi o 0,6% vyššia než v predchádzajúcom období. Tieto však nezachytávajú celý štvrťrok či niektoré exaktné dáta (napr. o spotrebe), preto nie je možné označiť toto číslo za očakávaný rast ekonomiky. Dávajú však indikáciu o aktuálnych trendoch v najväčšej európskej ekonomike.
Prichádzajúce dáta tak signalizujú, že by nemecká ekonomika v 2. štvrťroku 2023 mohla vyjsť z recesie a na medzikvartálnej báze skončiť v (jemne) plusových hodnotách. Toto je dôležitým signálom, avšak na rýchly rozbeh „ťahúňa Európy“ to zatiaľ nevyzerá. Priemerný trhový odhad rastu pre Nemecko v tomto roku ukazuje stagnáciu ekonomiky (0% r/r), pokračujúc s rastom na úrovni 1% v roku 2024. Výkon Nemecka ako nášho najdôležitejšieho obchodného partnera bude prirodzene vplývať aj na slovenskú ekonomiku, najmä cez slabší zahraničný dopyt a teda nižšie exporty.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne