Inflácia na Slovensku je stále vyššia ako priemer eurozóny, resp. celej Európskej únie. V marci slovenské ceny medziročne rástli o 14,8 %, kým v eurozóne o 6,9 %. V oboch prípadoch cenovú hladinu tlačia najmä zvyšujúce sa ceny potravín. Podľa Európskej centrálnej banky pretrvávajúci rast cien potravín naďalej odráža predchádzajúci rast svetových cien potravinových komodít a nákladov súvisiacich s energiami, ktoré rástli už od polovice roka 2021.
Vplyv potravín na celkovú infláciu je na Slovensku jeden z najvyšších v rámci EÚ. Vidíme tu najmä dva faktory: vyššiu váhu potravín na celkovom spotrebnom koši a rýchlejší rast cien potravín, ku ktorému prispel vyšší rast cien vstupov do poľnohospodárskej výroby. Nakoľko sa váha v spotrebnom koši jednoducho nezmení, dynamiku zmeny ceny potravín budú po zvyšok roka ovplyvňovať najmä oneskorené efekty vysokých cien energetických komodít z minulého roka. Nižšie ceny plynu a elektriny zlacnia najmä priemyselnú výrobu hnojív, čím znížia cenovú náročnosť poľnohospodárskej výroby a utlmia tak rast alebo aspoň rýchlosť rastu cien potravín.
V decembri 2022 dosiahla medziročná harmonizovaná inflácia na Slovensku 15 % a za celý uplynulý rok bol priemerný nárast cenovej hladiny na úrovni 12,1 %. Priemerná medziročná inflácia v Európskej únii bola v decembri 10,4 %. Z pohľadu európskej dvadsaťsedmičky sme tak patrili ku krajinám, kde ceny rástli nadpriemerne. Celková inflácia bola ťahaná najprv výzvami, ktoré prinieslo postpandemické hospodárske oživovanie ekonomík (problémy v dodávateľských reťazcoch). Následne to boli najmä ceny energií, ktoré po ruskej agresii voči susednej Ukrajine raketovo rástli. Toto všetko sa v konečnom dôsledku podpísalo na vysokom raste cien potravín, ktorých výroba je energeticky priamo aj nepriamo náročná.
K nadpriemernej slovenskej inflácii značnou mierou prispievajú ceny potravín. V decembri k slovenskej inflácii pridali 6 percentuálnych bodov. Rýchlo rástli aj vo väčšine ďalších krajín strednej a východnej EÚ. Dva hlavné dôvody vyššieho dopadu na spotrebiteľský cenový index bola vysoká váha potravín v spotrebnom koši a samotný vyšší rast cien potravín oproti priemeru EÚ, ku ktorému prispel rýchlejší rast vstupných nákladov poľnohospodárskej výroby.
Ceny potravín v decembri 2022 rástli u nás medziročne o 29 % a okolo tejto úrovne sa držia aj dnes. Medziročný takmer tretinový rast cien nás z pohľadu Európskej únie radí na piate miesto za Maďarsko a pobaltské krajiny. Najvyšší nárast cien zaznamenali naši južní susedia, kde ceny potravín medziročne rástli o bezmála 50 %. Na druhej strane rebríčka sú krajiny západnej a južnej Európy. V podobne veľkom Írsku či vo veľkej ekonomike Francúzka rástli ceny potravín medziročne o 12 % resp. v druhom prípade o 13 %. V Nemecku rástli potraviny v decembri 2022 medziročne o približne štvrtinu menej ako u nás, teda presnejšie povedané, ceny potravín rástli o 21 %.
Vo všeobecnosti platí, že čím je priemerný príjem v krajine vyšší, tým pomerovo menšiu časť svojich platov ľudia minú za potraviny. Ľudia potom dávajú väčšiu časť svojich príjmov na iné položky, najmä služby. Kým u nás je váha potravín v spotrebnom koši takmer štvrtina, v EÚ je to v priemere necelých 16 % a v susednom Rakúsku iba 11%. Česi minú na potraviny 19 %. Kým teda u nás k medziročnej inflácii v decembri prispeli potraviny na Slovensku 6 percentuálnych bodov, v susednom Rakúsku sa potraviny podieľali na celkovej inflácii 2 %, pričom ceny potravín tam rástli v rovnakom období medziročne o 16 %.
Druhým faktorom je samotný rast cien, ktorý je u nás vyšší. Za vyšším absolútnym medziročným rastom potravín vidíme predovšetkým medziročne zvýšené ceny vstupov do poľnohospodárskej výroby. Podľa dát z odhadu Eurostatu vzrástla v minulom roku cenová hladina vstupov do poľnohospodárstva na Slovensku o 39 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2021, čo bolo nad priemerom EÚ (32% r/r). Najvyšší medziročný rozdiel v cene vstupov zaznamenali poľnohospodári v Lotyšsku (68 %) a Maďarsku (52 %).
Medzi najviac rastúce vstupné faktory poľnohospodárskej výroby v roku 2022 patrili podľa očakávania najmä položky zo skupiny energií a hnojív. Hnojivá, resp. činnosti s úpravou a zúrodnením pôdy medziročne na Slovensku zdraželi o 129 %. Táto položka aj v ostatných štátoch ovplyvnila celkovú cenu vstupov veľmi výrazne, keďže priemyselná výroba hnojív je energeticky náročná (najviac na zemný plyn, ktorý je základnou surovinou výroby). Energie, kam patria elektrina, pohonné a vykurovacie hmoty a mazacie oleje, zdraželi u nás o 75 %. Aj krajiny, kde ceny potravín nerástli tak výrazne, zaznamenali nárast cien vstupov o desiatky percent. Avšak v priemere boli tieto nárasty nižšie ako v krajinách s vysokým rastom cien potravín. Medziročný nárast cien vstupov do poľnohospodárskej výroby výraznejšie prekonával okrem Malty v každom členskom štáte medziročnú infláciu potravín.
Hoci ceny základných potravinárskych komodít podľa Indexu cien potravín (Food Price Index FAO, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) sú už pod úrovňou spred vypuknutia vojny na Ukrajine (nominálne aj reálne), očakávame, že v cenách potravín sa budú u nás v tomto roku naďalej odzrkadľovať nepriame dopady vysokých cien energií kvôli oneskoreného prenosu nákladov. Ceny energií na medzinárodných trhoch klesli tiež, do konečných cien sa to však pretaví iba postupne. Výrobcovia ešte stále platia zvýšené ceny, najmä kvôli kontraktom dohodnutým v minulom roku. Ceny energií sú aj po výraznom poklese pomerne vysoko, približne na dvojnásobku oproti dlhodobému priemeru.
Okrem samotných cien energetických komodít zdraželi u nás aj distribučné poplatky, ktoré súvisia s odberom týchto energií. Národná banka Slovenska vo svojej jarnej prognóze upravila svoj odhad vývoja cien potravín smerom hore. Zvýšila tak aj odhad celkovej priemernej inflácie v tomto roku na 10,5 %, čo je bližšie k nášmu očakávaniu, ktoré je na úrovni 12 %. NBS vo svojej jarnej prognóze uvádza, že v prípade potravín by mali externé faktory vo forme cien energetických a poľnohospodárskych komodít odznievať.
Máme za to, že jednak pokles cien plynu v dohľadnej dobe zlacní cenu hnojív a zároveň lacnejšie pohonné hmoty a cena elektriny spolu s lacnejším obilím, ktoré bolo importované z Ukrajiny, budú signifikantne ovplyvňovať ceny vstupov a výstupov poľnohospodárskej výroby. A teda aj dynamiku zmeny cien potravín. Cena potravín by tak mala začať klesať alebo sa aspoň spomalí rýchlosť jej rastu. Očakávame, že koncom roka by ceny potravín nemali rásť medziročne rýchlejšie ako 14 %, čo je polovica dnešného medziročného rastu. Celková medziročná inflácia sa tak koncom roka bude pohybovať na jednociferných úrovniach.
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
