Mladí Slováci opúšťajú rodné hniezdo v priemere tesne pred dovŕšením 31 rokov, trend tak napriek pandémii koronavírusu či rastúcim cenám nehnuteľností ostáva rovnaký už niekoľko rokov. Slovensko sa v rámci krajín EÚ umiestnilo na treťom mieste, starší domov opúšťajú iba Portugalci a Chorváti. Naopak, najskôr z domu odchádzajú mladí na severe Európy. Okrem cien nehnuteľností či dostupnosti hypoték vplýva na osamostatnenie sa aj dostupnosť nájomného bývania či socioekonomická situácia mladých, ktorí dlhodobo zažívajú vyššiu mieru nezamestnanosti než bežná populácia. Riešenie týchto faktorov tak má potenciál umožniť mladým opustiť domov v skoršom veku, napríklad aj formou spolubývania, ktoré je najmä na západe Európy štandardom.
Mladí Slováci odchádzajú z domu tesne pred dovŕšením 31 rokov, ukázali aktualizované čísla Eurostatu pre rok 2021. Rovnaký či veľmi podobný výsledok Slovensko zaznamenáva už od roku 2011, čo naznačuje dlhodobý trend. Do čela rebríčka sa v minulom roku dostalo Portugalsko, kde mladí odchádzajú z domu najneskôr spomedzi krajín EÚ (33,6 rokov) a Chorvátsko s vekom tesne nad 33 rokov, nasledované Slovenskom. Druhej strane rebríčka kraľujú severské krajiny – Švédsko (19 rokov), Fínsko (21,2 rokov) a Dánsko (21,3 rokov). V priemere mladí Európania odchádzajú z domu vo veku 26,5 roka.
Ruka v ruke s tým sa prirodzene hýbe aj podiel mladých žijúcich s rodičmi. Zatiaľ čo v uvedených severských krajinách býva s rodičmi 16-18% mladých, na Slovensku sú to necelé dve tretiny z nich. Z dlhodobejšieho pohľadu však má percento klesajúcu tendenciu (ešte v roku 2012 u nás viac než 74%).V spomínanom Chorvátsku podiel presiahol tri štvrtiny.
Podiel mladých žijúcich s rodičmi ovplyvňuje aj dostupnosť bývania, ktorá sa pri rastúcich cenách nehnuteľností zhoršuje. Rastúce úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch zároveň kladú vyššie nároky na osobné rozpočty mladých, a to aj v kombinácii s nutnosťou spolufinancovania. Tieto trhové podmienky sa však zatiaľ neprejavujú v rastúcom veku odchodu z domu či vyššom podiele mladých bývajúcich s rodičmi.
Ďalším z faktorov je aj dostupnosť nájomného bývania, keďže podiel nájomných bytov na Slovensku dosahuje približne 8%, čo je oproti západným či severským krajinám nízke číslo. Vysoké zastúpenie vlastníckeho bývania pozorujeme najmä v postkomunistických krajinách, čo môžeme pripísať pozostatku minulého režimu, kedy sa byty dostávali či mohli byť výhodné odkúpené.
Jedným z možných riešení tak je aj zvýšenie dostupnosti nájomného bývania, čo sprístupní širšie možnosti osamostatnenia sa pre mladých ľudí, ale aj iné skupiny osôb ako napríklad osamelých rodičov. To by mohlo podporiť aj formy spolubývania, ktoré sú oveľa bežnejšie v západných krajinách (napríklad tzv. Wohngemeinschaften v nemecky hovoriacich krajinách). Možnosťou, ako umožniť osamostatnenie už v skoršom veku, je aj riešenie nezamestnanosti mladých, ktorá dlhodobo presahuje celkovú mieru nezamestnanosti. Zosúladenie zručností a schopností mladých s potrebami trhu práce môže priniesť viac a lepšie platených mladých zamestnancov, pre ktorých bude osamostatnenie jednoduchšie.
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne